Dejiny vývoja železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne (2. časť)

Dejiny vývoja železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne so zreteľom na staničné kroniky Zlatých Moraviec a Topoľčianok do roku 1938

Do kroniky sa však zapisovali aj udalosti, ktoré súviseli s nehodami na železničnej trati. Zápis z roku 1928 hovorí, že na trati medzi dnešnými Tesárskymi Mlyňanmi a Zlatými Moravcami dňa 19. augusta tragicky zahynul jeden z obyvateľov Tesárskych Mlynian. V roku 1934 znova medzi Tesárskymi Mlyňanmi a Zlatými Moravcami zachytil idúci vlak motocyklistu našťastie bez tragickej dohry a len s menšími odreninami. Nebezpečné situácie sa nevyhli ani zamestnancom železníc. V roku 1936 na trati medzi Zlatými Moravcami a Vrábľami narazil pomaly idúci vlak do jedného zamestnanca, ktorý utrpel vážne zranenie na hlave a ruke. Podobné nešťastie sa odohralo v Prílepoch o rok neskôr, kde sa dal do pohybu motorový vozík a šiesti robotníci sa zranili ľahšie, ale štyria museli byť odvezení do nemocnice, pretože niektorí z nich mali dolámané nohy a otras mozgu.

Nepriaznivo do premávky železníc zasahovali aj prírodné živly o ktorých takisto nájdeme zmienku v staničnej kronike Zlatých Moraviec za roky 1929, 1931 a 1937. Napríklad silná zima v roku 1931 spôsobila, že „medzi stanicami Mlynianske Tesáry a Nová Ves (pri Vieske) zastavil vlak 6001 a stál tam do 11 hod., kým ho pomocný stroj z Nových Zámkov nevyslobodil.(...) Najväčší vrchol dosiahli snehové záveje 16. januára 1931, lebo trvaly až do 19. januára 1931." (16)

Jedným z negatívnych zápisov zaznačených v kronike prednostom stanice Michalom Bartoviczom bola krádež na železničnej stanici, ktorá sa udiala v noci z 24. na 25. februára 1933. Zlodeji vnikli oknom do kancelárie a odcudzili pokladnicu spolu s finančnou hotovosťou. Dodatočným pátraním sa prišlo na lupičov, ktorými boli dvaja cigáni.

Dôležitou udalosťou v dejinách železničnej dopravy v Zlatých Moravciach sa stal 7. jún 1936, kedy sa začalo s výstavbou tridsaťtri kilometrov dlhej trate Zbehy – Zlaté Moravce, čím malo dôjsť k spojeniu nitrianskej oblasti s regiónom Požitavia. (17)

Podľa zachovaných údajov v sezóne 1936 na stavbe pracovalo až 5 500 ľudí a po dvoch rokoch v máji 1938 napriek vlhkej zime sa mohlo začať s prevádzkou na trati. (18)
Stavba, ktorá sa ukončila 16. mája 1938 predstavovala stavebné náklady vo výške 106 miliónov korún. (19)

Informácie o jej otvorení priniesol na svojich stránkach aj denník Slovák dňa 17. mája 1938 s titulkom Nová železnica Zbehy – Zlaté Moravce. Otvorenie potrebnej železnice – Reči, ktoré nič nehovoria. (20)

Dobová tlač odhadla náklad stavebných prác na 110 miliónov Kčs, na trati bolo vybudovaných 5 staníc, 2 zastávky a 5 robotníkov počas stavby prišlo o život. Prvý vlak na linke Zbehy – Zlaté Moravce prišiel z Prahy cez Brno, Bratislavu a Leopoldov v ktorom sedel minister železníc Rudolf Bechyně, konštruktér železničnej linky dr. Koněrza, prelát Andrej Cvinček a iní zástupcovia železníc, podnikateľských firiem, tlače a ako to býva zvykom všade zazneli i okázalé reči v ktorých sa napríklad konštatovalo, že železnica „spojuje historický kraj sídla Svätoplukovho s krajom letného sídla prezidentov ČSR (...)". (21)

Zápisy v staničnej kronike Topoľčianok prinášajú zaujímavé informácie nielen o udalostiach na železničnej stanici, ale aj z bežného života obce. Tak napríklad: v roku 1925 prezident Masaryk daroval obci zvony, v roku 1928 sa v obci založila pobočka Československého červeného kríža, dozvedáme sa o požiari vo firme Petőo a syn v tom istom roku. V roku 1929 sa uskutočnila obnova zrúcaniny hradu Hrušov a v tom istom období si zvolila obec Topoľčianky prezidenta T. G. Masaryka za čestného občana. Z udalostí, ktoré sa týkajú priamo obce Topoľčianky je potrebné ešte spomenúť zavedenie elektrického osvetlenia v roku 1932 alebo dostavanie Národného domu v roku 1933. (22)

Neoddeliteľnou súčasťou zápisov v staničnej kronike sú i návštevy prezidenta Masaryka v Topoľčiankach, ktoré sa stali jeho obľúbeným miestom. Tu prijímal vzácnych hostí. V roku 1925 to bol rumunský korunný princ Karol alebo o štyri roky neskôr do Topoľčianok zavítal vtedajší grécky ministerský predseda Venizelos.

Po vzniku ČSR bol písomne doloženým prednostom stanice v Topoľčiankach, od roku 1921, Artur Szentmihaly, ktorý túto funkciu zastával celých dvanásť rokov, ale 29. novembra 1933 na jeho miesto nastúpil Jaroslav Řezníček. Od 1. marca 1935 však Jaroslava Řezníčka, preloženého do Senice, vystriedal František Harant. Posledný zápis v staničnej kronike Topoľčianok je z roku 1937 v ktorej sa píše o návšteve prezidenta Edvarda Beneša, ale aj o dostavbe lanovej dráhy pre dopravu štrku z Machuliniec na železničnú stanicu v Topoľčiankach. (23)

Súčasťou dejín železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne bola aj 15 kilometrov dlhá lesná železnica spájajúca polesie Jedľových Kostolian s Topoľčiankami, ktorú dal vybudovať gróf Štefan Keglevich na konci 19. storočia. Po prevzatí topoľčianskych majetkov Habsburgovcami si lesy prenajal továrnik Petőo a v roku 1916 dobudoval úzkokoľajnú železnicu na celkovú dĺžku 34,08 km spájajúcu Topoľčianky, Karlovu dolinu a Jedľové Kostoľany, slúžiacu až do roku 1959 na prevoz vyťaženého dreva, z ktorej sa v súčasnej dobe zachovali už len chátrajúce zvyšky. (24)
Výstavba železničnej siete zo Šurian do Zlatých Moraviec s jej rozšírením do Topoľčianok, vybudovanie trate Zlaté Moravce – Kozárovce a v neposlednom rade aj vystavanie trate Zbehy – Zlaté Moravce mali svoj ekonomický ale aj pokrokový význam, ktorý zlatomoravský región tak potreboval. Je len smutné, že po etape rozvoja týchto tratí prišla etapa stagnácie a úpadku, ktorá nepochybne súvisí aj s preferovaním automobilovej dopravy v oblasti pri rieke Žitava.

Súvisiace články: Dejiny vývoja železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne (2. časť)

Poznámky:

(16) Tamže, zápis z roku 1931, šk. č. 8.
(17) ĎURECHOVÁ, M.: Vývoj dopravy na Slovensku v medzivojnovom období 1918 – 1938. (Kandidátska dizertačná práca). Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1993, s. 161 a 200. Podľa zápisu v staničnej kronike Zlatých Moraviec sa s realizáciou stavby začalo v júli 1936. SNA, ZSK- 331, zápis z roku 1936, šk. č. 8. Pozri aj staničnú kroniku obce Zbehy. SNA, ZSK- 329, zápis z roku 1936, šk. č. 8.
(18) ŠTĚPÁN, M.: Přehledné dějiny československých železnic 1824 – 1948. Praha 1958, s. 200.
(19) ĎURECHOVÁ, M.: Vývoj dopravy na Slovensku v medzivojnovom období 1918 – 1938. (Kandidátska dizertačná práca). Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava 1993, s. 200.
(20) SLOVÁK, roč. XX., 1938, č. 113, s. 4.
(21) Tamže.
(22) SNA, ZSK- 288, zápisy z rokov1925, 1926, 1928, 1929, 1932 a 1933, šk. č. 7.
(23) SNA, ZSK- 288, zápis z roku 1937, šk. č. 7.
(24) ČEPČEK, Š.: Topoľčianky. Bratislava 1983, s. 128, 134 a 151.