Dejiny vývoja železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne (1. časť)

Dejiny vývoja železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne so zreteľom na staničné kroniky Zlatých Moraviec a Topoľčianok do roku 1938 (1. časť)

Zaujímavým archívnym prameňom k poznaniu dejín železničnej dopravy na Slovensku sú zbierky staničných kroník, ktoré sú uložené v Slovenskom národnom archíve (SNA) a v archíve železníc Slovenskej republiky. (1)
Ich výpovedná hodnota je pomerne bohatá, pretože zachytáva udalosti z danej železničnej stanice tak, ako boli do kroniky zapísané jej prednostom. Pamätné knihy alebo kroniky železničných staníc sa začali písať na základe výnosu Ministerstva železníc číslo 34-II-1923 zo dňa 13. novembra 1923 a tieto zápisy sa viedli až do roku 1939. V roku 1940 boli z príkazu úradov odovzdané do archívu Riaditeľstva dráh v Prahe, ale počas 2. svetovej vojny boli zničené. Zachovali sa však v odpisoch, ktoré vyhotovili pracovníci železničných staníc pred odovzdaním originálu a po roku 1945 boli výnosom Ministerstva dopravy opäť obnovené. Na základe dohôd o archívnej rozluke sa z tejto zbierky vyčlenili kroniky (odpisy) slovenských železničných staníc a v roku 1993 boli odovzdané zo Státního ústředního archivu v Prahe do SNA v Bratislave. (2)
Zo zlatomoravského regiónu sa v SNA zachovali staničné kroniky Zlatých Moraviec (3) a Topoľčianok (4) a v AŽSR aj kroniky Sľažian, Tesárskych Mlynian a Prílep, ale z obdobia od roku 1938. Čo sa týka štruktúry kroník, tie sa skladajú z dvoch častí: úvodnej, kde je zapísaná krátka história mestečka alebo obce v ktorej sa železničná stanica nachádzala a samotné zápisy rozčlenené chronologicky podľa rokov.
Dejiny železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne siahajú do roku 1871, kedy mestečko Zlaté Moravce podalo návrh na výstavbu železnice v údolí rieky Žitavy. Na železničiarskej porade konanej 28. júna 1882 v Marchegu sa predložil už konkrétny plán a to na predĺženie trate z Nových Zámkov cez Vráble do Zlatých Moraviec avšak bez samotnej realizácie. (5)
O deväť rokov neskôr, v roku 1891, sa pristúpilo k posudzovaniu iného návrhu. Majiteľ kúpeľov v Rajci Valér Smialovský predložil požiadavku na výstavbu siete železníc Žilina – Rajecké Teplice – Prievidza – Zlaté Moravce – Nové Zámky a Levice – Hlohovec – Holíč. Opäť ale bez výsledného efektu. Až v roku 1893 bola schválená iná koncesia pre výstavbu trate a to Šurany – Vráble – Zlaté Moravce, ktorej prevádzka začala 7. septembra 1894. Dodatočne sa schválila aj koncesia na prevádzkovanie trate Zlaté Moravce – Topoľčianky v roku 1893 s prevádzkou od 21. septembra 1895. Jej koncesionármi sa stali Štefan Keglevich, firma Soenderop a spol. a Michal Pollacsek. Na trati Šurany – Zlaté Moravce a Zlaté Moravce – Topoľčianky sa celkovo vybudovalo 7 staníc, 2 zastávky, 7 výpravných budov, 14 skladov, 1 remíza pre rušne, 14 strážnych stanovíšť, 87 mostných objektov a z celkových 69 úrovňových priecestí mali iba dve závory. Výstavba železnice stála celkom 3 234 000 korún. (6)
Trať bola dlhá 44,64 km a v roku 1894 mala stanica v Zlatých Moravciach štyri koľaje, jednoposchodovú staničnú budovu, sklad, kôlňu pre obilie, nakladací profil a staničný personál pozostával z prednostu, dvoch dopravníkov, jedného skladníka, staničných sluhov a staničného robotníka. (7)
Okrem trate Šurany – Topoľčianky sa v roku 1912 pristúpilo k vystavaniu trate Zlaté Moravce – s pokračovaním cez Prílepy – do Kozároviec. Keďže táto trať neodbočovala priamo do stanice Zlaté Moravce, vystavali sa ešte dve ďalšie stanice a to Petőove závody, premenovaná v roku 1926 na stanicu Zlaté Moravce závody (8) a Zlaté Moravce zastávka. Koncesia sa udelila továrnikovi Albertovi Petőovi a Ing. Vojtechovi Gersterovi z Budapešti. Trať mala dĺžku 19,1 km, pričom obsahovala 3 stanice, 1 zastávku, sklady, 1 strážne stanovište a 38 úrovňových priecestí bez závor. Zástavka Kozárovce bola v súvislosti s výstavbou tejto železnice prebudovaná na prípojnú železničnú stanicu. Celková suma výstavby železnice stála 1 642 000 korún so začatím premávky od 14. decembra 1912. (9)
Na hlavnej stanici v Zlatých Moravciach sa v tomto období, možno aj z dôvodu vystavania novej trate, položila piata koľaj a k staničnej budove sa pristavila jedna miestnosť, ktorá slúžila ako čakáreň III. triedy. Premávku na trati Zlaté Moravce – Kozárovce zabezpečovali stroje z Nových Zámkov. (10)
Obdobie krátko po vzniku Československej republiky (ČSR) je spojené s vpádom maďarskej boľševickej armády na územie Slovenka, ktorému sa nevyhli ani Zlaté Moravce. Počas týchto bojov bola v roku 1919 z dôvodu prevencie pred príchodom nepriateľského pancierovaného vlaku poškodená vytrhaním koľajníc časť trate Zlaté Moravce – Šurany. (11)
Napriek tomu 7. júna 1919 nepriateľský obrnený vlak maďarskej armády slabo ostreľoval Topoľčianky a neskôr sa objavil aj v priestore juhovýchodne od Zlatých Moraviec. (12)
Prvým písomne doloženým prednostom stanice v Zlatých Moravciach po vzniku ČSR bol František Kreník, ktorého od 5. januára 1920 vystriedal Šimon Šimko z riaditeľstva v Bratislave. Ten tu pracoval až do roku 1931, kedy bol preložený na železničnú stanicu Bratislava – Dynamitka a novým prednostom stanice sa v tom istom roku stal Michal Bartovicz, bývalý správca stanice v Svinnej. (13)
Podľa zápisu zo staničnej kroniky v roku 1923 na železničnej stanici v Zlatých Moravciach pracovalo 14 zamestnancov. (14)
Okrem údajov o zmenách a personálnom zložení na železničnej stanici sa môžeme zo zápisov dozvedieť aj zaujímavosti z každodenného života. Jednou z nich je, že 2. februára 1921 a v roku 1922 usporiadali zamestnanci zlatomoravskej železnice ples z ktorého zisk predstavoval 3352,5 korún a použil sa na založenie knižnice. K 31. decembru 1922 mala knižnica 29 členov, 186 zväzkov kníh, nachádzala sa na stanici v Zlatých Moravciach a knihovníkom bol František Čihák. V roku 1929 sa knihy rozdelili medzi meštiansku školu a gymnázium. (15)

Súvisiace články: Dejiny vývoja železničnej dopravy v zlatomoravskom regióne (2. časť)

Poznámky:
(1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív Bratislava (ďalej SNA), Zbierka staničných kroník (ďalej ZSK) (1918) 1924- 1937 (1938), škatuľa číslo (ďalej šk. č.) 1 - 8.
Archív železníc Slovenskej republiky (ďalej AŽSR), Zbierka pamätné knihy.
(2) NEMČOVIČOVÁ, J. (vypracovala): Zbierka staničných kroník (1918) 1924- 1937 (1938) (inventár uložený v SNA), Bratislava 1999, s. 2.
(3) SNA, ZSK-331, šk. č. 8.
(4) SNA, ZSK-288, šk. č. 7.
(5) RAKOVSKÝ, Š. a kol.: Zlaté Moravce a okolie. Bratislava 1969, s. 94.
(6) KUBÁČEK, J. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska. Bratislava 1999, s. 138; ŠTĚPÁN, M.: Přehledné dějiny československých železnic 1824 – 1948. Praha 1958, s. 167 a 264.
(7) SNA, ZSK- 331, šk. č. 8. Pozri aj : BOROVSZKY, S: Magyarország vármegyéi és városai (Bars vármegyei). Budapest 1903, s. 283, 284 a 455.
(8) SNA, ZSK- 331, zápis z roku 1926, šk. č. 8.
(9) KUBÁČEK, J. a kol.: Dejiny železníc na území Slovenska. s. 160.
(10) SNA, ZSK- 331, šk. č. 8.
(11) VELECKÝ, V.: Vráble pod boľševickým útokom. In: ZIMÁK, J (red.): Vpád maďarských boľševikov na Slovensko v roku 1919. Trnava 1938, s. 176 – 177.
(12) ZIMÁK, J (red.): Vpád maďarských boľševikov na Slovensko v roku 1919. s. 288.
(13) SNA, ZSK- 331, zápisy z doby od prevratu do 31. decembra 1923 a z roku 1931, šk. č. 8.
(14) Personál tvorili: Šimon Šimko, František Čihák, Václav Krejčík, František Herda, Jozef Stekláč, Štefan Rakocký, Jozef Holec, Urban Meliška, Peter Záhorský, Štefan Valach, Jozef Pukl, Ján Schindler, Michal Truka a Stanislav Urban. SNA, ZSK- 331, šk. č. 8.
(15) SNA, ZSK- 331, zápisy z doby od prevratu do 31. decembra 1923 a z roku 1929, šk. č. 8.