Varta na Starej hore

Po Hedšíku, v zimnom období, sa konajú na Manianskych viniciach /nazvané Stará Hora/ „varty“. Varta – to je svojím spôsobom stráž a ochrana vinohradov. Táto stará tradícia vinohradníkov sa začína nahlásením dátumu u hájnika a zapísaním do kalendára. Varty je možné nahlásiť od Hedšíka až do jari. Vartujú zväčša muži, ktorí vlastnia hajloch a často sa pohybujú po vinici. Zväčša vartujú dvaja alebo traja dobrovoľníci vartáši, ale počet nie je stanovený. Môžu vartovať aj niekoľkokrát v danom období. Zvlášť sú posilnené víkendy. Ani čas vartovania nie je stanovený, ale zväčša to býva od daného poobedia do neskorého rána, niektorí tu aj prespávajú. Nerozhoduje ani počasie.

Práve v tomto zimnom období je už vínko vyčistené a uskladnené v pivniciach. Kvôli chladu je menší pohyb osôb vo vinici a zdalo by sa, že je nestrážené. Ale práve preto je tu varta! Dohliada na pozabudnuté neuzamknuté hajlochy, nevypnutú elektrinu, monitoruje cudzí pohyb osôb a áut, chráni majetok vinohradníkov... Nepísané pravidlo je, že vartáši by mali vstúpiť do každého hajlocha, kde sa svieti, alebo je nejaký pohyb a skontrolovať, či je prítomný gazda. Nemal by to byť problém, lebo Maňania sa zväčša poznajú. Takýmto spôsobom sa významnou mierou znižuje počet vlúpaní a krádeží. V dnešnej dobe tomu významne napomohol aj rozvoj mobilnej komunikácie a zavolanie pomoci už nie je problém. Svoje robí aj v minulosti vybudované nočné verejné osvetlenie a tak viditeľnosť z jedného konca na druhý je dobrá. K plusu je aj to, že spevnená verejná prístupová cesta je prakticky iba jedna. Cezpoľné cesty k viniciam sú v zimnom období zradné a takmer neprejazdné.

V posledný deň v januári v tomto roku spadá na sobotu. A to bola aj príležitosť na našu vartu, ktorej som sa zúčastnil aj ja. Len aby bol voľný deň na zapísanie do kalendára u hájnika. Podarilo sa! Do tohto termínu bolo potrebné už len jedno, zohnať nejakú divinu na guláš.

V daný deň nám počasie vyšlo. Poobede sme vyšli na vinice na Starú horu. Dnešná varta bola silná. Okrem mňa tu bol aj môj ocino, švagor so synom. V hajlochu sme si zakúrili. Vonku je niečo nad nulou, ale vo vnútri už príjemne teplúčko. Po poháriku vínka sme začali prípravy na varenie gulášu, dnes to bude guláš z diviaka. Hoci je v hajlochu zavedená elektrina, varí sa na kachliach. Aj voda sa ťahá z verejnej studne ručnou pumpou. Keď sme toľkí na varte, jeden ostáva variť guláš a ostatní sa poberajú na prvú obhliadku okolia. Teraz to je ešte po svetle a vyzerá to, že všetko je vonku v poriadku. Trochu premrznutí sme sa vrátili naspäť do teplého hajlocha sa zohriať a pravdaže dať si pohárik vínka. Rozhodli sme sa, že si urobíme takú malú vlastnú degustáciu nášho vínka. Po „koštovke“ bielych a aj červených odrôd vín, prišiel rad aj na guláš. Nemá význam tu opisovať aký bol dobrý.

Na rad prišla ďalšia obchôdzka. Vybrali sme sa smerom k hlavnej ceste, popri sv. Urbanovi. Vyzbrojení silnými halogénmi sme skontrolovali najodľahlejšie hajlochy, hlavne fyzickou kontrolou zámkov na dverách a okeníc proti vonkajšiemu poškodeniu. Kontrolu sme zapísali na vopred prichystané tabuľky, umiestnené na niektorých hajlochoch. Ak nie sú na hajlochoch umiestnené tabuľky, píše sa kriedou na dvere dátum kontroly. Takáto kontrola sa robí námatkovo. Hoci je už tma a zima, pokračujeme v pochôdzke až smerom ku koncu vinohradov. Sem-tam sa aj svietilo v hajlochoch, čo sme následne aj skontrolovali. Ale boli tu väčšinou domáci. Vchádzali sme so slovami : „varta“!!! Prehodili sme pár slov, vypili sme po poháriku /s mierou/ a poberali sme sa ďalej so slovami : „Služba je služba občan“. Pravdaže nechýbal ani nápis kriedou - 31. 1. 2009.

Pri kontrole sme mali „šťastie“ a natrafili sme na jeden hajloch, ktorý nebol dobre uzamknutý. Dvere boli iba privreté... Po kontrole, či nie je zámok alebo dvere násilne otvorené, /keby boli, volal by sa majiteľ a polícia/sme vošli dnu. Skontrolovali sme, či sa ozaj niekto nenachádza vovnútri a či náhodou nepotrebuje aj prvú pomoc. Našťastie nik tam nebol. Zavolali sme majiteľovi a oznámili sme mu, že má hajloch otvorený. I keď bola nočná hodina, za pár minút bol tam a hajloch skontroloval a poriadne uzamkol. Srdečne nám poďakoval.

Pochôdzku sme ešte niekoľkokrát zopakovali, i keď už nie tak detailne, ale zato sme mali celú Starú horu pod kontrolou. Domov sme išli až nad ránom, ako ináč, poslední... Službu ako vartáši sme si splnili a povedali sme si, že ešte aspoň jednu v tomto roku si naplánujeme.