Mikulášku, dobrý strýčku
Tento sviatok – sviatok sv. Mikuláša je známy po celom svete. Z minulosti sv. Mikuláša vieme, že žil v 2. polovici 3. storočia. Bol biskupom. Vynikal milosrdenstvom a veľkou dobročinnosťou. Z ľudového rozprávania vieme, že v Patere žil veľmi chudobný šľachtic. Keď jeho rodine hrozila smrť hladom, odhodlal sa vo svojej zúfalosti predať do otroctva svoje tri dcéry. O zúfalom položení rodiny sa dozvedel biskup Mikuláš. Po tri noci prišiel biskup tajne pred dom chudobného šľachtica a každú noc hodil do okna mešec naplnený zlatom. Razom sa vysťahovala bieda z domu šľachticovho a nasťahovala sa spokojnosť a šťastie. Tri dcéry, ktoré chcel otec obetovať, sa dobre vydali. Odvtedy 6. december oslavujeme meno Mikuláš.
Je u nás v Mani zvykom, že 5. decembra, v podvečer sv. Mikuláša, mládenci a chlapci sa prezlečú za Mikulášov a chodievajú večer po domoch. Oblečú si červeno-biele rúcho, na hlavu si dajú vyrobenú biskupskú mitru (čiapku) s krížikom, tvár si zamaskujú veľkou bielou bradou z vaty a do ruky chytia napodobeninu biskupskej palici (berlu) na konci ohnutú do tvaru slimáka. Do druhej ruky vrecko so sladkosťami a nesmel chýbať ani malý zvonček. Niekedy chodia s Mikulášom aj čerti. Tí sú celý v čiernom, opásaný reťazami a tváre zamaskované načierno uhoľným prachom. Čert bez rohov a dlhého chvosta nebol ani čertom... Títo čerti zlých trestajú palicou, naopak Mikuláš dobrých odmeňuje sladkými darčekmi.
Na sv. Mikuláša sa najviac tešia deti. Pesničky viac-menej v nepozmenenej podobe mu spievalo nejedno dieťa. Hádam najznámejšia je táto: „Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, zlož tú svoju plnú nošku, daj nám z tvojich darov trošku. Či koníčka medového, či koláčka makového , veď ty strýčku Mikuláš, mnoho dobrých vecí máš.
Malé deti si potom kladú večer pred spaním do okien čistú obuv, aby im sv. Mikuláš cez noc do nej nadelil dary. Ráno, keď sa zobudia prvé čo je, utekajú do okna pozrieť, čo podostávali. Dobré deti plno sladkostí a tí neposlušný si našli aj čierne uhlie, alebo kukuričné šúlky zbavené zrna – žgolki.
Táto tradícia v súčasnosti je viac zachovávaná na dedine ako v mestách. Isto najkrajšia je, keď napadne v ten deň veľa snehu a sv. Mikuláš príde na saniach...
Je u nás v Mani zvykom, že 5. decembra, v podvečer sv. Mikuláša, mládenci a chlapci sa prezlečú za Mikulášov a chodievajú večer po domoch. Oblečú si červeno-biele rúcho, na hlavu si dajú vyrobenú biskupskú mitru (čiapku) s krížikom, tvár si zamaskujú veľkou bielou bradou z vaty a do ruky chytia napodobeninu biskupskej palici (berlu) na konci ohnutú do tvaru slimáka. Do druhej ruky vrecko so sladkosťami a nesmel chýbať ani malý zvonček. Niekedy chodia s Mikulášom aj čerti. Tí sú celý v čiernom, opásaný reťazami a tváre zamaskované načierno uhoľným prachom. Čert bez rohov a dlhého chvosta nebol ani čertom... Títo čerti zlých trestajú palicou, naopak Mikuláš dobrých odmeňuje sladkými darčekmi.
Na sv. Mikuláša sa najviac tešia deti. Pesničky viac-menej v nepozmenenej podobe mu spievalo nejedno dieťa. Hádam najznámejšia je táto: „Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, zlož tú svoju plnú nošku, daj nám z tvojich darov trošku. Či koníčka medového, či koláčka makového , veď ty strýčku Mikuláš, mnoho dobrých vecí máš.
Malé deti si potom kladú večer pred spaním do okien čistú obuv, aby im sv. Mikuláš cez noc do nej nadelil dary. Ráno, keď sa zobudia prvé čo je, utekajú do okna pozrieť, čo podostávali. Dobré deti plno sladkostí a tí neposlušný si našli aj čierne uhlie, alebo kukuričné šúlky zbavené zrna – žgolki.
Táto tradícia v súčasnosti je viac zachovávaná na dedine ako v mestách. Isto najkrajšia je, keď napadne v ten deň veľa snehu a sv. Mikuláš príde na saniach...
Použitá literatúra:
Wikipédia
Obecná kronika
Pásmo FSK Dolina – Na sv.Mikuláša
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43