Fašiangy – obdobie zábav pred 40-dňovým pôstom
Fašiangy trvali od sviatku Troch kráľov až do utorka o polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasledoval 40-dňový pôst do Veľkej noci. Vo fašiangovom čase sa konali svadby, maškarné a iné plesy, veselice a zábavy. Maškary chodili po dedine a radi navštevovali domy, v ktorých sa konali zakáľačky. Dostali výslužku vo forme kaše, jaterničiek alebo slaniny.
Masky mali symbolizovať ochranu úrody, dobytka a majetku roľníka. Pri obchôdzke dedinou za spevu a doprovodu hudobných nástrojov navštevovali najmä rodiny dievčat súcich na vydaj. Gazdiná im darovala slaninu, vajíčka, klobásu, alebo niekoľko grajciarov, aby mohli mládenci vyplatiť na zábave muzikantov.
Počastovali sa pálenkou, alebo vínkom. Mladucha prisľúbila, že príde večer na zábavu. V mestách organizovali sprievod a zábavy remeselnícke cechy. Za nových tovarišov prijímali učňov, ktorí preukázali pri skúškach svoje schopnosti.
V domácnostiach končili priadky a nasledovalo tkanie látok a kobercov. Hostí ponúkali fašiangovými sladkosťami šiškami, alebo fánkami. V komore mali zásoby slaniny, jaterničiek, klobás a ďalších zakáľačkových špecialít. Pripravovali domácu huspeninu. Naši predkovia vedeli, že po období zábav a hostín nasleduje doba pôstu a striedmosti. Toto striedanie prospievalo zdravému životnému štýlu, ktorý môže byť poučný a prijateľný aj pre súčasnosť.
V čase fašiangov prijímali chlapcov do stavu mládeneckého. Tento ľudový obrad vo Vrábľoch nazývali dvíhanie mládencov. Posledné tri dni pred Popolcovou stredou bývali najveselšie. Na zábave mládenci spievali:
Fašiangy sa krátia,
už sa nenavrátia,
a dievčence plačú,
že sa nevyskáču.
V niektorých regiónoch Slovenska na záver fašiangového obdobia pochovávali basu, alebo chodili po dedine s priviazanými klátmi na čižmách - klátovanie, na znak toho, že nasleduje obdobie pôstu, kedy sa nekonajú zábavy.
V utorok o polnoci pred Popolcovou stredou ukončili obdobie fašiangov.
©
Soňa Trubíniová
06. február 2008
Masky mali symbolizovať ochranu úrody, dobytka a majetku roľníka. Pri obchôdzke dedinou za spevu a doprovodu hudobných nástrojov navštevovali najmä rodiny dievčat súcich na vydaj. Gazdiná im darovala slaninu, vajíčka, klobásu, alebo niekoľko grajciarov, aby mohli mládenci vyplatiť na zábave muzikantov.
Počastovali sa pálenkou, alebo vínkom. Mladucha prisľúbila, že príde večer na zábavu. V mestách organizovali sprievod a zábavy remeselnícke cechy. Za nových tovarišov prijímali učňov, ktorí preukázali pri skúškach svoje schopnosti.
V domácnostiach končili priadky a nasledovalo tkanie látok a kobercov. Hostí ponúkali fašiangovými sladkosťami šiškami, alebo fánkami. V komore mali zásoby slaniny, jaterničiek, klobás a ďalších zakáľačkových špecialít. Pripravovali domácu huspeninu. Naši predkovia vedeli, že po období zábav a hostín nasleduje doba pôstu a striedmosti. Toto striedanie prospievalo zdravému životnému štýlu, ktorý môže byť poučný a prijateľný aj pre súčasnosť.
V čase fašiangov prijímali chlapcov do stavu mládeneckého. Tento ľudový obrad vo Vrábľoch nazývali dvíhanie mládencov. Posledné tri dni pred Popolcovou stredou bývali najveselšie. Na zábave mládenci spievali:
Fašiangy sa krátia,
už sa nenavrátia,
a dievčence plačú,
že sa nevyskáču.
V niektorých regiónoch Slovenska na záver fašiangového obdobia pochovávali basu, alebo chodili po dedine s priviazanými klátmi na čižmách - klátovanie, na znak toho, že nasleduje obdobie pôstu, kedy sa nekonajú zábavy.
V utorok o polnoci pred Popolcovou stredou ukončili obdobie fašiangov.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43