Vianočné obdobie malo svoje neopísateľné čaro už aj preto, že roľníci po celoročnej práci mohli oddychovať. Starali sa už len o lichvu. Práce na poliach čakali na jarné slniečko. Bol to čas relaxácie.
Na Mikuláša chodili chlapci s čertom po známych a roznášali darčeky. Na deň Lucie sa dievčatá v minulosti snažili zistiť meno svojho vyvoleného tak, že do „taštičiek“ z cesta vložili po jednom mená tých mládencov, ktorí sa uchádzali o jej priazeň. Cestoviny dali potom vyvariť. Ktorá „taštička“ vyplávala na povrch ako prvá, prezradila meno jej budúceho manžela.
Na Štedrý večer sa rodina zišla pri spoločnom prestretom stole. Stromček visel v rohu miestnosti na hrade. Ozdoby boli zväčša z farebných papierikov. Iba neskôr šikovné gazdinky vedeli pripraviť karamelkové salónky z cukru a orechov, ktoré potom zabalili do papierikov a zavesili na stromček. Odovzdávanie darčekov bolo v minulosti iba výnimočné.
Otec zasadol k štedrovečernému stolu. Poďakoval Bohu za to, že sa rodina opäť zišla. Vzal do rúk štyri orechy a so slovami: moje milé kútiky, nemám vás čím obdariť, iba týmito orechami - „zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovské obsiahnutie. Amen“ – potom ich rozhodil do štyroch kútov. Každý z rodiny potom dostal kalíšok pálenky a od otca krížik na čelo. Konzumovali sa pupáčiky, šošovicová alebo hubová polievka a ryba alebo iné mäsité jedlá. Bol to skutočne štedrý stôl všakovakých pochutín. Pri večeri spomínali aj na zosnulých z rodiny.
Potom prišli koledníci. Predniesli vinše a koledy. Na cestu potom dostávali koláčiky a víno, ktoré si vlievali do demižónov. Aby vraj bolo na Silvestra.
Po slávnostnej štedrovečernej večeri prítomní odišli na utierňu - polnočnú omšu. Známi a priatelia si vinšovali Božie požehnanie a radostné prežitie vianočných sviatkov. Na Silvestra sa príbuzní, priatelia a známi opäť navštevovali. Spomínali na prežitý rok, i na tých, ktorí ich opustili a sú na Božom súde. Mládenci sa zišli v krčme, kde sa konala silvestrovská zábava, aby privítali Nový rok.
Na Mikuláša chodili chlapci s čertom po známych a roznášali darčeky. Na deň Lucie sa dievčatá v minulosti snažili zistiť meno svojho vyvoleného tak, že do „taštičiek“ z cesta vložili po jednom mená tých mládencov, ktorí sa uchádzali o jej priazeň. Cestoviny dali potom vyvariť. Ktorá „taštička“ vyplávala na povrch ako prvá, prezradila meno jej budúceho manžela.
Na Štedrý večer sa rodina zišla pri spoločnom prestretom stole. Stromček visel v rohu miestnosti na hrade. Ozdoby boli zväčša z farebných papierikov. Iba neskôr šikovné gazdinky vedeli pripraviť karamelkové salónky z cukru a orechov, ktoré potom zabalili do papierikov a zavesili na stromček. Odovzdávanie darčekov bolo v minulosti iba výnimočné.
Otec zasadol k štedrovečernému stolu. Poďakoval Bohu za to, že sa rodina opäť zišla. Vzal do rúk štyri orechy a so slovami: moje milé kútiky, nemám vás čím obdariť, iba týmito orechami - „zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovské obsiahnutie. Amen“ – potom ich rozhodil do štyroch kútov. Každý z rodiny potom dostal kalíšok pálenky a od otca krížik na čelo. Konzumovali sa pupáčiky, šošovicová alebo hubová polievka a ryba alebo iné mäsité jedlá. Bol to skutočne štedrý stôl všakovakých pochutín. Pri večeri spomínali aj na zosnulých z rodiny.
Potom prišli koledníci. Predniesli vinše a koledy. Na cestu potom dostávali koláčiky a víno, ktoré si vlievali do demižónov. Aby vraj bolo na Silvestra.
Po slávnostnej štedrovečernej večeri prítomní odišli na utierňu - polnočnú omšu. Známi a priatelia si vinšovali Božie požehnanie a radostné prežitie vianočných sviatkov. Na Silvestra sa príbuzní, priatelia a známi opäť navštevovali. Spomínali na prežitý rok, i na tých, ktorí ich opustili a sú na Božom súde. Mládenci sa zišli v krčme, kde sa konala silvestrovská zábava, aby privítali Nový rok.
Stromček visel ...
Použitá literatúra a pramene:
ZRUBEC, Laco: Radava. Bratislava, vydavateľstvo Kartprint.1997
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43