Somárik - najlepší priateľ človeka (1. časť)
„Ak uvidíš, že osol alebo býk tvojho brata spadol na ceste, neobracaj oči inde, ale pomôž mu ich zdvihnúť. – Dt. 22, 4“ Už v Starom zákone sa somárikovia spomínajú ako pomocníci a sluhovia človeka. Nie sú síce považované za ušľachtilé a vznešené zvieratá, ale o to viac sú skvelými služobníkmi človeka. Najstaršia zmienka o nich pochádza zo 4. storočia pred Kristom z územia Ma´adi v Egypte. Somárikovia sa kedysi využívali na ďaleké cesty naprieč egyptskou púšťou. Chovali sa vo veľkých stádach. Bohatí a mocní ľudia vlastnili stáda s viac ako tisíc kusmi. Somárikovia boli využívaní nielen ako dopravný prostriedok, ale aj ako pomoc pri vysievaní a zbere úrody.
V Novom zákone sa somárik spomína v súvislosti s príchodom Krista do Jeruzalema. V Matúšovom evanjeliu sa píše: „Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage na vrch Olivový, poslal Ježiš dvoch učeníkov a riekol im: Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď nájdete oslicu priviazanú a osliatko s ňou, odviažte a priveďte mi ich. A ak by vám niekto hovoril niečo, povedzte, že Pán ich potrebuje a že ich hneď pošle späť.“ Tak bol aj somárik účastný na triumfálnom vstupe Ježiša do Jeruzalema. Do Európy sa somárikovia dostali v druhom tisícročí pred Kristom, pravdepodobne v súvislosti so začiatkom pestovania viniča. V gréckej mytológii je „somárik“ spojený s Dionýzom, sýrskym bohom vína. Rimania si somárika vysoko vážili a používali ho ako obetné zviera.
Dnešní somárikovia sa využívajú ako domáci miláčikovia a spoločníci. Ľudia na nich jazdia, využívajú ich na nosenie batožiny, napr. na rôznych dobrodružných výpravách. Zaujímavosťou je, že v Amerike sa somárik využíva na stráženie stád. Somárikovia sú ostražití, čo sa týka ich okolia. Majú vysoko vyvinutý pud sebazáchovy. Ak zistia, že je niečo nebezpečné, tak to jednoducho neurobia. Ak chcete so somárikom niečo podniknúť, nemôžete sa rozčúliť alebo použiť hrubú silu, lebo spôsobíte, že sa vás somárik bude báť. Ak somárik dôveruje svojmu majiteľovi, tak dokáže zniesť aj jeho vrtochy a vykonať skvelé veci.
Ich uši, ktoré sú pre somárikov také charakteristické, dokážu zachytiť vzdialené zvuky. Slúžia tiež ako vizuálny komunikačný systém, zachytia nebezpečenstvo alebo zlú náladu a premietajú ich do pohybov chvosta, tela alebo začnú híkať, vrčať či stonať. Treba však spomenúť, že prirodzene inklinujú k tomu, aby mali radi ľudí.
Na Slovensku vraj v súčasnosti žije okolo 130 somárikov. V minulosti sa vo veľkom chovali v Nitrianskych Hrnčiarovciach pri Nitre. Dodnes tam každoročne oslavujú tzv. Slávnosť somárov. Na Požitaví žijú somárikovia na dvoch farmách – v Sade Lívia pri Kolíňanoch a v Rodinnej farme Mašekov mlyn pri Vrábľoch.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43