Múčiarovité

Čeľaď Tenebrionidae (múčiarovité) zahŕňa približne 20000 druhov, u nás vyše 60. Môžeme ich zaradiť medzi malé až stredne veľké chrobáky nevýrazného sfarbenia. Najčastejšie sú čierne, hnedé, žltohnedé až hrdzavé. Niektoré druhy majú škvrny či pruhy. Jedným z hlavných znakov tejto čeľade je lalokovité rozšírenie hlavy, ktoré zvrchu zakrýva bázu jedenásťčlenných, nitkovitých tykadiel. Blanité krídla nemusia byť vyvinuté, krovky môžu byť zrastené (rod Gnaptor). Koniec kroviek u niektorých druhov (rod Blaps) tvorí výbežok zvaný "mucro".
Obývajú rôzne biotopy. Niektoré druhy sú synantropné, obývajú ľudské obydlia a v niektorých prípadoch sa stávajú významnými škodcami. Iné obývajú lesy, kde vyhľadávajú suché, teplé miesta. Ich domovom sú stromové huby či mŕtve drevo. Najčastejšie sú bylinožravé alebo všežravé. Väčšinou ide o nočné druhy. Pri vyrušení pygidiálne žľazy týchto chrobákov vylučujú páchnuci sekrét, ktorý pôsobí odstrašujúco pre možných predátorov.

Azda najznámejším druhom tejto čeľade je múčiar obyčajný (Tenebrio molitor). Ide o synantropný druh, ktorý sa v niektorých prípadoch stáva významným škodcom. Vyhľadáva uskladnenú múku a múčne výrobky. Nejde však len o bezvýznamného škodcu. Pre jeho jednoduchý chov a rýchle rozmnožovanie v umelých podmienkach sa jeho larva používa ako potrava pre mnohé živočíchy. Chovatelia nimi kŕmia vtáky, obojživelníky, dravý hmyz a pod. Výhodou je aj dobrá skladovateľnosť lariev, ktoré dokážu dlho hladovať. V športovom rybárstve sa využíva ako návnada. Môžeme ju poznať aj pod názvom múčny červ. Celý vývoj od vajíčka po imágo trvá dva roky. Vo voľnej prírode ho nachádzame pod kôrou, kde požiera rozmanitý odpad po larvách podkôrneho hmyzu. Taktiež sa vyskytuje i v holubom truse.

Mimoriadne významným druhom tejto čeľade je Menephilus cylindricus. Ide o chrobáka so skrytým spôsobom života pod kôrou stromov. Živnú pôdu mu poskytujú najmä borovice. Tento nesmierne vzácny chrobák je na Slovensku známy len z niekoľkých lokalít, kde je jeho výskyt sporadický. Teoreticky ho je možné nájsť aj na hornom Požitaví, v oblasti Machuliniec, čomu svedčia aj moje nálezy z roku 2011. Predpokladám, že jeho výskyt na tejto lokalite môže byť hojnejší.
Do tejto čeľade patrí aj poverami opradený smrtník obyčajný (Blaps mortisaga). Podobne ako múčiar obyčajný aj tento chrobák je z časti synantropný. Veľkosť tohto čierneho chrobáka sa pohybuje okolo 20 až 28 mm. Zdržuje sa najmä v pivniciach a vlhkých tmavých miestach. V noci vyráža z úkrytu za potravou. Živí sa odumretými zvyškami rastlín, hnijúcou zeleninou a pod. Stará povera hovorí, že objavenie tohto chrobáka v dome veští smrť. Tieto chýry ovplyvnili aj jeho vedecký názov. Ako druhové meno zvolil známy švédsky polyhistor a zakladateľ taxonómie Carl von Linné v roku 1758 slovo mortisaga, teda veštiaci smrť.

Literatúra: Jiří Zahradník Brouci
Vladimír Novák Folia Heyrovskyana icones insectorum europae centralis Coleoptera Tenebrionidae

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.