Modlivky – ani nábožné, už ani exotické

Ešte pred pár rokmi sme o modlivkách mohli u nás len čítať, alebo ich vidieť sprostredkovane. V prvý tohoročný septembrový týždeň, s teplým južným vetrom sa k nám dostali v množstve, ktoré sa nedá prehliadnuť. Ráno jednu objavila manželka na záclone spálni. Nedbala na moje výzvy, aby počkala a nemilosrdne ju vyhodila von. Nestačil som ju sfotiť.

Ty si nejako vybledla, asi dokonávaš, pomyslel som si pri pohľade na modlivku, ktorá ešte včera bola zelená a pred pivnicou som ju pozoroval už tretí deň. Jej pohyblivosť ma vyviedla z omylu. Bola čulá a ani nevybledla. Večer som v atlase zistil, že je to farebná varianta modlivky nábožnej.

Známych je asi 1800 druhov modliviek /Mantodea/ ,rozšírených najmä v subtrópoch a trópoch všetkých kontinentov. Len málo druhov žije v najteplejších zónach miernych pásiem. V strednej Európe žije modlivka nábožná (zelená) /Mantis religiosa/. Hojnejšia je v južnej Európe, Afrike a Ázii. Bola zavlečená aj do Severnej Ameriky, kde sa rozšírila. Veľmi pohyblivou hlavou, prednými chytacími nohami a veľkou citlivosťou sa zaradila medzi najpopulárnejší hmyz. Keď trie bruško o krídla vydáva zvuk, ktorý sa ponáša na hadie syčanie. Spolu s nadvihovaním krídel to pôsobí odstrašujúco. Je zaujímavé, že samička po kopulácii alebo ešte počas nej zožiera svojho partnera. Lietajú len samčeky, samičky bývajú v lete obyčajne plné vajíčok. Kladú ich do tuhnúceho penového púzdra /oothéky/ - po prezimovaní ich nachádzame na suchých teplých stráňach, lúkach a stepiach, ale i v ekologicky obrábaných vinohradoch.

Modlivky v pokoji skladajú predné chytacie nohy pod hlavou. Korisť chytajú náhlym výpadom. Chytia ju veľkou silou a pevne držia po celý čas, kým ju zaživa zožierajú.

Použitá literatúra a pramene:
Dr. V. J. Staněk: Veľký obrazový atlas hmyzu, 1977