Ktoré druhy kačíc môžeme stretnúť v jesennom Požitaví?

Jesenné Požitavie má svojské čaro a láka nás svojimi farbami, vôňami, pričom každý z nás v ňom hľadáme čosi iné... Hubáry tohtoročnej jesene mohli v septembri a októbri nájsť krásne kozáky topoľové, tí ktorí majú radšej lúky a hrádze a nechce sa im preplietať sa v húštinách, si donedávna prišli na svoje pri zbere pečiarok, alebo po prvých mrazíkoch i na zber pôvabníc fialových, ktoré sa nebadane krčia ešte v zelenej tráve, ktorá po jesenných dažďoch akoby ožila. Iní dali prednosť zberu šípok, či hľadali zaujímavé halúzky kríkov a stromov, alebo vysušené kvety do váz s jesenným motývom... Tí z vás, ktorí sa občas pozreli na vodnú hladinu Žitavy, či rybníčkov v Požitaví, určite postrehli kŕdliky vodných vtákov, medzi ktorými určite nemohli chýbať kačice... V tomto príspevku sú iba v stručnosti predstavené niektoré bežnejšie druhy kačíc, ktoré v súčasnom jesennom Požitaví môžeme pri troche šťastia stretnúť....

Kačice patria do radu zúbkozobce (Anseriformes) a sú dobre adaptované na život na vodných a močiarnych biotopoch, pričom sezónne niektoré druhy ako zdroj potravy môžu využívať i suchozemské prostredie (napr. kačica divá – zálety v lete a na jeseň na polia, predovšetkým na obiľné strniská). Kačice môžeme z ekologického a morfologického hľadiska rozdeliť zjednodušene do 2 základných skupín – na tzv. plávavé a potápavé kačice. „Plávavé“ kačice si potravu zbierajú predovšetkým na povrchu a tesne pod povrchom vodnej hladiny, v určitých prípadoch i na súši, ale i zaplavených lúkach, poľných depresiách a podobne. Buď potravu „preciedzajú“ spravidla plochým a širším zobákom na povrchu vodnej hladiny, alebo ju zbierajú tesne popod vodnou hladinou, ponárajúc krk a hlavu pod vodu, niekedy zvyknú „panáčkovať“ – to vtedy, ak ponoria pod hladinu celý svoj natiahnutý krk a väčšinu tela, pričom majú nad vodnou hladinou vynorenú len zadnú časť tela. Živia sa predovšetkým rastlinnou potravou, vo vegetačnom období však i živočíšnou, príležitostne však i počas celého roka. Z vody dokážu vyletieť po vyplašení priamo, takpovediac nepotrebujú „rozbeh“ alebo dlhší štart. Za určitých okolností sa do vody dokážu potopiť celé, ale to len vo výnimočných prípadoch (napr. ak sú ohrozené predátormi). Sú i viac adaptované i na rôzne druhy močiarnych biotopov, kde stĺpec vodnej hladiny môže byť i plytší, na ťahu ich veľmi často môžeme vidieť pri zbere potravy i na zaplavených plytkých poľných depresiách. „Potápavé“ kačice si potravu vyhľadávajú predovšetkým aktívnym potápaním sa pod vodnú hladinu, menej často ju zbierajú na povrchu vodnej hladiny. Preferujú predovšetkým živočíšnu potravu. Oproti plávavím kačiciam sa vyznačujú predovšetkým kratším chvostom a krkom, viac zaoblenou hlavou, kratším zobákom a viac dozadu posunutými nohami s typickými plávacími blanami. Pri vyplašení pri vzlietaní z povrchu vodnej hladiny spravidla potrebujú kratší „rozbeh“, vzhľadom na viac dozadu posunuté nohy. Hlasy potápavých kačíc sú hrdelnejšie, nikdy sa neohlášajú klasickým „kvákaním“. V Požitaví bolo celkom zistených 13 druhov kačíc (k 1.11.2007), pričom niektoré z nich si v stručnosti predstavíme, predovšetkým tie, ktoré v jesennom a v zimnom Požitaví môžeme stretnúť.

Plávavé kačice:

Kačica divá (Anas platyrhynchos)
Je našim najrozšírenejším druhom zúbkozobca, môžeme sa s ňou u nás stretnúť po celý rok. Je pomerne veľkým druhom kačice (dĺžka tela: 50-65 cm, rozpätie krídel: 80-95cm). Samček je vždy pestrejšie sfarbený, ako samička, vo svadobnom šate (október až máj) má nápadne kovovozeleno sfarbenú hlavu a krk, gaštanovohedú hruď, biely chvost, pričom koniec brucha a chrbta má kontrastne čierny. Obe pohlavia majú na krídlach zhora dobre viditeľné kovo modro sfarbené tzv. „zrkadlá“ – veľké krídlové krovky. V prostom (letnom ) šate má samček vždy žltozelenkastý zobák. Samička je nenápadne hnedasto sfarbená, s tmavším fŕkaním po tele. Ohláša sa nápadným „kvákaním“ (predovšetkým samice), často v zime môžeme z kŕdľov počuť trošku clivejší hlas: „fív – fív“ (takto sa ohlášajú hlavne samce). Hlasy kačice divej z vôd a mokradí môžeme často počuť i v noci. Hniezdi v rôznom type prostredia, pričom hniezda si môže budovať i pomerne ďaleko od vôd (napr. v lucernových poliach). Zvykne hniezdiť (ako pomerne značne prispôsobivý druh) i v mestách, popri riekach a riečkach. Rád si hniezda stavia v trsoch vegetácie v blízkosti vodných plôch a mokradí, rybníkov a riek. Zvykne si v zaplavovaných územiach robiť hniezda i na stromoch, vo vyššej výške – napr. na „hlavových“ vŕbach. Vajíčka do hniezd, vystlaných páperím, často znáša už v marci (9 až 13 vajec). Živí sa rastlinnou potravou (prevažne v mimohniezdnom období) ale i živočíšnou – často v hniezdnom období. Často pri stmievaní sa kŕdle spoločne zaletujú od vôd na obiľné strniská, na pastvu (často v mesiacoch koniec júla – január). Ako v súčasnosti jediný druh kačice je u nás poľovným druhom, pričom podľa poľovnej vyhlášky č. 230/2001 Z.z. a v znení ostatných starších predpisov sa môže loviť v dobe od 15.9. do 15.1. Zvykne sa i tzv. polodivoko chovať, u nás na západnom Slovensku napr. v bažantniciach Bajč (okr. Komárno) a Palárikovo (okr. N. Zámky). Pomerne polokrotké až krotké mestské populácie nájdeme napr. priamo v intraviláne mesta Nitra, na brehoch a vodnej hladine rieky Nitry. V Požitaví sa s týmto druhom môžeme takmer celoročne stretnúť na väčšine najrôznejších vodných plôch, často na jeseň a v zime ju nájdeme v kŕdlikoch napr. na rieke Žitava, vodnej nádrži Váble, kde i pravidelne hniezdi. Ako hniezdič je typická napr. i pre Prírodnú rezerváciu Žitavský luh, kde i zimuje v pomerne veľkých kŕdľoch do zámrzu vôd. Na tomto území sa na druh nemôže poľovať, pretože je vyňaté z pozemkov poľovných revírov Maňa, Michal nad Žitavou a Kmeťovo a na území platí tiež 4. stupeň ochrany (v zmysle zákona č.543/2002 z.z. o ochrane prírody a krajiny). V danom stupni ochrany sú zakázané spoločné poľovačky. Na Slovensku je odhadovaný počet zimujúcich jedincov 60 000 až 120 000, odhadovaný počet hniezdiacich párov je 12 000 až 20 000.

Kačica chripľavka (Anas strepera)
Patrí ešte medzi veľké druhy plávavích kačíc (dĺžka tela: 46-56cm, rozpätie krídel: 84-95 cm), pričom je pomerne nenápadná sfarbením a správaním sa. Vo svadobnom šate sa samček vyznačuje celkovo sivastým sfarbením, pričom koniec tela má nápadne čierny, zobák sivý. Samička je nenápadne hnedo sfarbená, obe pohlavia majú biele bruchá a zhora na krídlach za letu môžeme vidieť nápadné čiernobiele „zrkadlá“ . Na rozdiel od kačice divej má menšiu a akoby viac hranatejšiu hlavu. Samček sa ohláša nenápadným „pí“ (a kvákavým „ark“), samička hlasným kvákavím volaním. Zloženie potravy je obdobné ako u kačici divej. Tento druh je však menej početným a vzácnejšie sa vyskytujúcim na rozdiel od kačice divej. V Požitaví sa s ním môžeme stretnúť predovšetkým počas jesennej migrácie (september až november) a počas jarnej migrácie (marec – máj), ojedinele sa v Požitaví druh vyskytol v hniezdnom období napr. v PR Žitavský luh. Na tomto území sa vyskytuje pravidelne a potom napr. na VN Vráble. Na iných lokalitách v Požitaví druh nebol zistený. Na ťahu ju najčastejšie môžeme stretnúť vo dvojiciach, menej v malých kŕdlikoch. Ako hniezdič z Požitavia v súčasnosti nieje známy. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota za jeden exemplár je 20 000.- sk (podľa vyhlášky č.24/2003 Z.z. a v znení novších predpisov, vyhláška č.492/2006 Z.z.). Nie je povolené na ňu poľovať. Odhad počtu hniezdnych párov pre Slovensko je 50 až 80, odhad počtu zimujúcich jedincov je 0 až 30.

Kačica ostrochvostá (Anas acuta)
Ide o veľmi elegantný druh kačice, ktorá nás zaujme svojim výnimočným vzhľadom. Je to opäť pomerne väčší druh plávavej kačice (dĺžka tela: 53-70cm, rozpätie krídel: 80-95cm). Je neobyčajne elegantná a štíhla, oproti iným druhom kačíc má vo všetkých šatoch pomerne predĺžený a ostro ukončený chvost, dlhé, štíhle a končisté krídla, taktiež má nápadne dlhší a štíhly krk. Podobne zobák a hlava sú štíhlejšie, ako pri ostatných druhoch kačíc. Samec vo svadobnom šate je veľmi nápadný svojim kontrastným sfarbením: hlavu má gaštanovo hnedú, krk spredu biely, boky tela má sivasté, koniec tela čierny a má nápadne predĺžený a ostro končistý chvost, ktorý vyniká jednak keď pláva na vodnej hladine a i počas letu. Samička je nenápadne matne hnedo sfarbená, podobne ako samec má sivý zobák a končistý chvost. „Zrkadlo“ zhora na krídlach je pomerne tmavé, s bielym lemom. U nás v mimohniezdnom období sa živí predovšetkým rastlinnou potravou, ktorú si zbiera na povrchu vodnej hladiny, alebo pod jej povrchom. Samec sa ohláša jasným hvízdavým „krú – krú“ a samica hlbokým a krákavým „krá – krá“, u nás na ťahu sa však ohláša tento druh len zriedka. V Požitaví sa druh vyskytuje vzácnejšie, ale viac menej pravidelne, počas jesennej (september – november) a jarnej migrácie (marec – máj). Najčastejšie druh môžeme stretnúť na už tradične najvýznamnejšej lokalite z hľadiska výskytu zúbkozobcov – v PR Žitavský luh, ďalej druh počas migrácie môžeme stretnúť na VN Vráble. Na ostatných lokalitách v Požitaví sa druh len výnimočne vyskytuje, napr. v jarných mesiacoch na zaplavených poľných depresiách (napr. Maňa – Dolná Gedra). Vyskytuje sa však nepočetne, buď solitérne – jednotlivo, alebo vo dvojiciach a menších kŕdlikoch. Výnimočný prípad úspešného hniezdenia bol zistený v hniezdnom období 2007 na periodických poľných depresiách na rozhraní nív riek Žitava a Nitra v katastrálnych územiach Bánova a Nových Zámkov. Ide o chránený druh živočícha, pričom spoločenská hodnota je 50 000.- sk. Hlavné európske hniezdne populácie tohto druhu zúbkozobca sa nachádzajú v severnej a severovýchodnej Európe (Fínsko, Estónsko, v Škandinávii – Nórsko a Švédsko). Na Slovensku druh iba veľmi sporadicky a výnimočne zahniezdi, v počte 0 až 10 párov. Zimujúca populácia je odhadovaná na 5 až 30 jedincov.

Kačica hvízdavá (Anas penelope)
Je ďalším pomerne elegantným severským druhom plávavej kačice (dĺžka tela: 45-51cm, rozpätie krídel: 75-86cm). Samec vo svadobnom šate nás zaujme svojim nápadným a pestrým sfarbením. Hlavu má gaštanovočervenohedú, so zlatým čelom, ostatok tela má kontrastne sivobielo čierno sfarbené, predovšetkým krídla. Obe pohlavia majú biele bruchá a tmavé „zrkadlá“. Zobák samca i samice je sivý, s čiernou špičkou na konci. Obe pohlavia majú pomerne končisto ukončený chvost, štíhle a končisté krídla. Krk majú kratší a hlavu viac zaguľatenú, na rozdiel od ostatných plávavích kačíc. Samička je nenápadne tmavohnedo sfarbená. Ako naznačuje názov druhu, hlas kačice je nápadne hvízdavý a do ďaleka počuteľný. V mimohniezdnom období u nás preferuje predovšetkým rastlinnú potravu, ktorú si vyhľadáva pod povrchom vodnej hladiny, rada sa pasie na brehoch vôd. V Požitaví druh najčastejšie môžeme pomerne pravidelne (ale v nehojných počtoch) pozorovať predovšetkým počas jesennej (september – november) a jarnej migrácie (marec až máj), výnimočne druh i prezimuje. Ojedinele sa vyskytuje i počas celého hniezdneho obdobia, napr. v hniezdnom období 1995 sa predpokladalo dokonca i hniezdenie 1 páru v PR Žitavský luh. V Požitaví sa s druhom môžeme najčastejšie stretnúť už tradične v PR Žitavský luh, na VN Vráble alebo na jarných periodicky zaplavovaných poľných depresiách na nive rieky Žitavy. Ide o chránený druh zúbkozobca (spoločenská hodnota je 20 000.- sk). Doposiaľ hniezdenie tohto severského druhu na Slovensku nebolo potvrdené. Naša zimujúca populácia je odhadovaná na 0 až 30 jedincov. Domovom tohto druhu je predovšetkým severná Európa (najväčšia hniezdna populácia je vo Fínsku).

Kačica lyžičiarka (Anas clypeata)
Je ďalším, neobyčajne svojim výzorom pôsobiacim väčším druhom plávavej kačice (dĺžka tela: 44-52 cm, rozpätie krídel: 70-84cm). Ako už napovedá názov druhu – na tejto kačici je viacero pozoruhodných znakov, hlavne však neobyčajne veľký a na konci lyžicovito rozšírený zobák, na okrajoch vybavený akýmisi lamelami, prispôsobemnými na preciedzanie potravy. Samček je nápadný vo svadobnom šate predovšetkým svojim čiernym mohutným zobákom, kovo lesklou zelenkastou hlavou, bielou hruďou a nápadne hnedohrdzavými bokmi tela. Zhora na krídlach má samček na prednom okraji belasé polia. Samička je nenápadne bledšie hnedo sfarbená, má viac farebné tóny ladené do okrova. „Zrkadlá“ oboch pohlaví sú nenápadné – tmavozelenkasté, na hornom okraji s bielou obrubou. Tieto kačice pôsobia trošku zavalitejšie oproti iným druhom, majú pomerne krátky a končistý chvost, krátke a hrubšie krky. Lietajú však pomerne rýchlo a za letu ich krídla vydávajú typicky a s inými druhmi nezameniteľný zvuk. Samčeky predovšetkým v hniezdnom období, hlavne počas párenia, sa ohlášajú na kačice pomerne atypickým hlasom, ktorý znie približne ako: „tuk – tuk“, samičky sa ohlášajú menej často a hrdelnejším : „kerreš“. U nás sa v mimohniezdnom období živí predovšetkým rastlinnou potravou a v hniezdnom období živočíšnou potravou, ktorú si zbiera predovšetkým v plytších vodách, buď na povrchu, alebo tesne pod povrchom vodnej hladiny. V Požitaví tento veľmi zaujímavý druh kačice ešte donedávna (do roku 2006) pravidelne hniezdieval už tradične v PR Žitavský luh (v počte 2 až 5 párov), žiaľ v dôsledku sukcesných zmien vegetácie v mokraďových častiach (predovšetkým zarastanie otvorených vodných plôšok pálkou širokolistou) druh ako hniezdič ustúpil. Vyskytuje sa však naďalej v území ako nehniezdiaci, potom počas jarnej a jesennej migrácie. Inak počas jesennej migrácie a na jar druh môžeme napr. vidieť i na VN Vráble. Na jar (marec – apríl) počas migrácie obľubuje hlavne periodicky zaplavované poľné depresie. Tento druh kačice ako hniezdič má rád predovšetkým mokrade s nízkobylinnou vegetáciou, ako sú napr. ostrice, steblovky a podobne. Vzácne prezimuje (napr. štrkovisko Komjatice a štrkovisko Tona – Šurany, okres N.Zámky). Je chránený podľa našej a európskej legislatívy (spoločenská hodnota je 40 000.- sk). Na Slovensku v súčasnosti hniezdi už len vzácne (napr. na Záhorí a východnom Slovensku). Naša hniezdna populácia je odhadovaná na 10 až 40 párov, zimujúca populácia je odhadovaná na 0 až 15 jedincov.

Kačica chrapľavá (Anas querquedula)
Patrí už medzi malé druhy plávavích kačíc (dĺžka tela: 37-41cm, rozpätie krídel: 58-64cm). Je to taktiež pomerne elegantný druh kačice, pričom samčeky vo svadobnom šate sa vyznačujú predovšetkým nápadným bielym pásikom ponad okom, tiahnúcim sa dozadu hlavy. Samička je nenápadne svetlohnedo sfarbená, s tmavšími škvrnami na tele. Má však nápadnejšiu svetlú škvrnu pri koreni zobáka, na brade a naznačený bledý pásik ponad okom. Obe pohlavia majú dlhší, sivo sfarbený zobák. Hlas samca je veľmi nápadný, predovšetkým na jar, keď môžeme začuť jeho nápadné „klerreb – klerreb“. Samička sa ohláša tichým a nosovoznejúcim: “ ga ga – ga ga“. V potrave tohto druhu je rovnomerne zastúpená rastlinná a živočíšna potrava. V Požitaví donedávna pravidelne hniezdievala v PR Žitavský luh (do roku 2006, v počte 2 až 6 párov), pričom podobne ako kačica lyžičiarka obľubuje skôr nízkobylinné mokrade. Často si hniezda robí v trsoch tráv na vlhkých lúkach a v ostricových porastoch (znáša 8-11 menších, svetlých vajec). V území sa však naďalej vyskytuje ako nehniezdiaca v hniezdnom období a pravidelne počas jarnej (marec – máj) a jesennej migrácie (august – september). V Požitaví ju na konci leta a na jeseň (august – september) môžeme ďalej najčastejšie stretnúť na VN Vráble, prípadne ostatných rybníkoch, prípadne na štrkoviskách. Počas jarnej migrácie veľmi obľubuje plytké, zaplavené poľné depresie v Požitaví. Je chráneným druhm zúbkozobca (spoločenská hodnota je 20 000. – sk). Jej zimovanie je na Slovensku iba ojedinelé, pričom odhad počtu zimujúcich jedincov je 0 až 30. Ako hniezdič je v súčasnosti na Slovensku na výraznom ústupe (100 až 200 párov).

Kačica chrapkavá (Anas crecca)
Ide o neobyčajne peknú a elegantnú, vyslovene malú plávavú kačičku, možno ju označiť za najmenší hniezdiaci a vyskytujúci sa druh v strednej Európe (dĺžka tela: 34-38cm, rozpätie krídel: 58-64 cm). Samček vo svadobnom šate je neobyčajne pekne sfarbený: malú, guľatú hlavičku má gaštanovo hnedo sfarbenú, na bokoch hlavy okolo očí má kovovo zelené sfarbenie, hruď je okrovohnedastá s tmavými škvrnkami, boky tela má sivasté. Pod chvostom má nápadne žlté sfarbenie – veľkú škvrnu. „Zrkadlá“ oboch pohlaví sú s kovovozelenkastým sfarbením. Samička je nenápadne hnedo sfarbená, zobák má sivý, na okrajoch oranžovkastý. Samček má zobák sivo sfarbený. Hlas tohto druhu je veľmi nápadný a nezameniteľný – často môžeme počuť ich typické a zvučné: „krýl-krýl“ (takto sa ohlášajú samčeky), samičky sa ohlášajú menej nápadným: “krek – ekeke“ a podobne. V potrave dominuje predovšetkým rastlinná, s obľubou zbiera na povrchu vodnej hladiny semená rôznych rastlín. Ide skôr o družný druh kačice, predovšetkým v mimohniezdnom období. V Požitaví tento druh výnimočne iba raz zahniezdil v PR Žitavský luh, inak sa veľmi pravidelne a doteraz našťastie ešte početne. Počas jesene môžeme vidieť kŕdliky o počte i viac, ako 60-80 exemplárov, v Požitaví sa vyskytuje predovšetkým počas jesennej migrácie (september – november) a počas jarnej migrácie (marec – máj). Často môžeme ich malé kŕdliky pozorovať v už spomínanej PR Žitavský luh, tiež na VN Vráble, či iných rybníkoch a prípadne štrkoviskách. Na jarnej migrácii obľubuje predovšetkým plytké zaplavené poľné depresie na nive rieky Žitavy. Je chráneným druhom, pričom spoločenská hodnota je 20 000.- sk. Na Slovensku je v súčasnosti už len výnimočným hniezdičom, pričom hniezdna populácia je odhadovaná na 10 až 40 párov, pravidelne však zimuje (odhad: 500 až 1000 jedincov).

Potápavé kačice

Chochlačka sivá (Aythya ferina)
Je pomerne elegantným druhom našej bežne rozšírenej potápavej kačice (dĺžka tela: 42-49cm, rozpätie krídel: 72-82cm). Nápadný a pekne býva vyfarbený predovšetkým samček vo svadobnom šate, kedy nás zaujem predovšetkým nápadne hrdzavohedou hlavou, kontrastujúcou s čiernou hruďou a koncom tela. Ostatok tela je sivý, taktiež zobák (len na koreni a na konci je čierny). Samička je nenápadne hnedo sfarbená, zobák má obdobne sfarbený ako samček. Hlas tohto druhu, podobne ako pri ostatných druhov potápavých kačíc je pomerne hrdelný, dá sa interpretovať ako: „brre – brre“ (takto sa ohlášajú predovšetkým samice, často po vyplašení po vzlete z vody), samčeky počas toku v hniezdnom období sa ohlášajú tichším hlasom („aaaooočeee“). V potrave je zastúpená živočíšna i rastlinná zložka a vyhľadáva si ju pod vodnou hladinou. V Požitaví druh doposiaľ ešte pravidelne hniezdi napr. v PR Žitavský luh a na VN Vráble, má rád otvorené stojaté vodné plochy, s bohatou pobrežnou vegetáciou. Hniezda si robí blízko vody, v trsoch páliek alebo ostríc, znáša 8 až 10 vajec, ktoré sú nenápadne bledozeleno sfarbené. Tento druh môžeme ďalej v Požitaví bežne vidieť počas jesennej migrácie (august – november) a často počas jarnej migrácie (marec – máj). Ojedinele môže prezimovať na nezamŕzajúcich vodných plochách. Na Slovensku je doposiaľ ešte pravidelným, i keď nehojným hniezdičom (500 až 1000 hniezdiacich párov). V zimnom období na Slovensku je zimujúca populácia odhadovaná na asi 2000 až 15000 jedincov. Ide o chránený druh zúbkozobca (poločenská hodnota je 10 000. - sk).

Chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula)
Táto elegantná chochlačka je nápadná predovšetkým vo svadobnom šate, kedy samček je nápadne čierno-bielo sfarbený, biele má len boky tela, brucho a biele polia na krídlach (letky). Na temeni hlavy má nápadne predĺženú chocholku. Zobák má svetlosivý, s čiernou špičkou, oči má nápadne žlté. Samička je nenápadne tmavohnedo sfarbená, má nápadne svetložté oči a naznačený bledý pásik pri koreni zobáka, za letu je dobre viditeľné biele brucho a biele polia na krídlach (dĺžka tela: 40-47 cm, rozpätie krídel: 67-73 cm). Opäť i pri tomto druhu sa samica ohláša pomerne drsným hlasom („krr krr krr“), často za letu, samček počas jarného tokania sa ohláša tichším „uip ví-víviuip“. V potrave skôr prevláda živočíšna zložka, s obľubou si pod vodnou hladinou zbiera mäkkýše. Obľubuje tiež vodný hmyz. V Požitaví tento druh raz zahniezdil v PR Žitavský luh a je predpoklad že pravidelne hniezdi na VN Vráble. Ako hniezdič sa na Slovensko druh dostal až v 20. storočí, keď sa postupne na východ šíril zo západnej a severnej Európy. Na jesennom ťahu v Požitaví druh sa pravidelnejšie vyskytuje v PR Žitavský luh (august – november) a na VN Vráble, obdobne je častý i keď nehojný počas jarnej migrácie (marec – máj). V súčasnosti je na Slovensku už pravidelným hniezdičom, predovšetkým na veľkých vodných nádržiach a kanáloch (hniezdna populácia je odhadovaná na 250 až 500 párov). Pravidelne taktiež zimuje na otvorených a veľkých vodných plochách a riekach (odhad zimujúcich jedincov je 2000 až 4500). Je chráneným druhom zúbkozobca, pričom spoločenská hodnota je 10 000.- sk.

Použitá literatúra:
DANKO, Š., DAROLOVÁ, A., KRIŠTÍN, A.,(EDS.) 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. VEDA, vyd.SAV Bratislava, 686 pp.
HUME, R.,2004: Vtáky Európy (preklad). Ikar, 446 pp.
SVENSSON, L., GRANT,J.P., MULLARNEY, K., ZETTERSTRÖM,D., 2004: Ptáci Evropy (preklad). Svojtka & Co., 400 pp.
© foto: J.Lengyel (použitý fotoaparát: Canon 400D, 100-400mm L IS USM, v menšej miere Camedia C760UZ)

Popis k jednotlivým fotografiám:
Foto_1: kŕdlik kačíc divých (A.platyrhynchos), odpočívajúcich na umelo vytvorenom jazierku. Palárikovská bažantnica (okr. N.Zámky). Náš jediný druh, na ktorý sa smie v súčasnosti poľovať. Foto: J.Lengyel, 20.3.2006 (Camedia C760UZ).
Foto_2: letiaci samec kačice divej (A.platyrhynchos), vo svadobnom (zimnom) šate. PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_3: letiaca samica kačice chripľavej (Anas strepera) – na fotografii hore (so svetlým bruchom), dolu na fotografii letiaci samec kačice divej (Anas platyrhynchos), PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 23.9.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_4: letiaca samica kačice ostrochvostej (Anas acuta), PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 30.9.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_5: letiaca samica k. ostrochvostej (A. acuta) – na fotografii vľavo dole, s kŕdlikom 1 samice a 2 samcov kačice divej (Anas platyrhynchos), PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 30.9.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_6: letiaca samica kačice hvízdavej (Anas penelope), nápadná je svojim hnedým sfarbením tela a bielym bruchom, končistými krídlami a chvostom. PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_7: letiaci pár kačíc hvízdavých (Anas penelope), PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_8: letiaci pár kačíc lyžičiarok (Anas clypeata). Vľavo je samica a vpravo je preperujúci (prefarbujúci) samec z letného (prostého) šatu do svadobného (zimného) šatu. PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_9: detail letiacej samice kačice lyžičiarky (A.clypeata). PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_10: samica kačice lyžičiarky (Anas clypeata), odpočívajúce v močiarnej časti PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 30.9.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_11: na fotografii vpravo - samica kačice chrapľavej (Anas querquedula) odpočívajúca na centrálnom jazere v PR Žitavský luh, vľavo – odpočívajúca samica kačice chrapkavej (Anas crecca). PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 13.8.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_12: samica kačice chrapkavej (Anas crecca), odpočívajúca na vodnej hladine na centrálnom jazere v PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 13.8.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_13: pospávajúca dvojica kačíc chrapkavých (Anas crecca) na centrálnom jazere v PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 13.8.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_14: na fotografii vpravo – kúpajúca sa samica kačice chrapkavej (Anas crecca), v pozadí vľavo – odpočívajúca samica kačice lyžičiarky (A.clypeata), močiarna časť PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 30.9.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_15: letiaca dvojica kačíc chrapkavých (Anas crecca). Na fotografii vpravo – samček, úplne preperený do svadobného (zimného) šatu, na fotografii vľavo – samček len v počiatočnom štádiu preperovania. PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_16: kŕdeľ letiacich kačíc chrapkavých (Anas crecca), PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_17: kŕdlik 2 samcov a 2 samíc chochlačky sivej (Aythya ferina), centrálne jazero v PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).
Foto_18: odpočívajúca samica chochlačky vrkočatej (Aythya fuligula) na centrálnom jazere v PR Žitavský luh. Foto: J.Lengyel, 2.11.2007 (Canon 400D, 100-400mm L IS USM).