Kučeravosť a plstnatosť viniča

Kučeravosť (akarinóza) je veľmi vážna choroba viniča, ktorú vyvoláva roztoč hroznový (Phyllocoptes vitis). Napadnutý vinič málo rodí alebo je celkom neplodný, postupne chradne, zakrpatieva, hynie. 

Dospelé roztoče prezimujú pod šupinkami kôry a v trhlinkách na rozhraní medzi starým a novým drevom. Skoro na jar, ešte pred rašením viniča osídľujú očká a cicajú. Neskôr sa sťahujú na mladé listy a sajú na ich rube. Na starých listoch nemôžu prebodnúť pokožku, preto ju opúšťajú a putujú hore k mladším listom. Na jednom mieste môže sať až sto jedincov. Účinkom jedovatých slín bunky okolo miesta Napadnuté letorasty zakrpatievajú a uschýnajú, prebúdzajú sa spiace očká, rašia početné výhonky a vinič má vzhľad metly. Roztoč sa množí celé leto. V septembri a októbri sa začínajú roztoče sťahovať do zimných úkrytov.

Erinóza (plstnatosť) viniča je spôsobovaná vlnovníkom viničovým (Eriophyes vitis). Má podobnú bionómiu ako roztoč hroznový , ale reakcia listov na fermenty slín je iná. Postihnuté pokožkové bunky bujnejú a menia sa na priehľadné zvlnené vlákna, na rube listu vznikajú nízke plstnaté porasty. Chĺpky sú najprv biele, neskôr žlté, červené, alebo červenohnedé. Vlnovník podružný je zanedbateľným škodcom. vpichu odumierajú, pri raste sa list znetvoruje, kučeravie. Ochrana pri akarinoze a erinoze je rovnaká. Chemická ochrana spočíva na predjarnom postreku sírnatými prípravkami v čase putovania roztočov zo zimných skrýš k rašiacim púčíkom, postrekom sírnatými a meďnatými prípravkami v období, keď dĺžka letorastov dosahuje 20 – 30 cm , alebo počas vegetácie špeciálnymi prípravkami. Účinný je aj posledný postrek meďnatým prípravkom na konci chemickej ochrany, pri dozrievaní hrozna. Mechanická ochrana spočíva v nastražení pasce na roztoče takým spôsobom, že pri zhadzovaní vrchov - skracovaní letorastov v polovici júla, ponecháme jeden letorast na viniči. Naň sa sťahujú roztoče na mladé listy a neskôr ho odstránime.

Vinič, ktorý očividne zaostáva v období rýchleho rastu v dĺžke letorastov, tie sú „vytiahnuté“, listy neprirodzeného tvaru a je zjavné, že to nie je momentálny, ale viacročný zjav, je najlepšie odstrániť kmeň vypílením nad miestom štepenia a máme 50 %-nú nádej na vyrastenie nových, zdravých prútov. V opačnom prípade ker zahynie. Stáva sa u neskúsených vinohradníkov, že plstnaté škvrny na rube listov pokladajú za múčnatku alebo plstnatosť. V počiatočnom štádiu pripomína perenospóru, ale pri nej je povrch listov vždy rovný. Zvýšený pohyb lienok po viniči už v dobe rašenia nám signalizuje výskyt roztočov.

Použitá literatúra a pramene:
BARTOŠ a kol. Ochrana rostlín, Praha 1968.

.

.

.

.

.

.