Zlato v Tribeči (4.časť)
Neoceniteľnou vlastnosťou zlata je jeho stálosť voči okolitému prostrediu. Nepodlieha korózii, zubu času a zachováva si stále svoju sviežu žiarivú krásu. Rozpúšťa sa iba v ortuti, s ktorou tvorí amalgán. Pokiaľ by sme chceli hľadať kúsok lesknúceho zlata na povrchu usadenín potoka, nikdy ho tam nenájdeme, pretože je ukryté na jeho dne. Vo vrchných častiach náplavu sa obyčajne objavujú krehké minerály tmavej sľudy (biotit), tzv. mačacie zlato.
Po vyryžovaní skundárnych nálezísk zlata hľadali naši predkovia ďalšie možnosti jeho existencie v kremenných žilách. Aj keď sa banícka a geologická literatúra o ťažbe supergénneho zlata v pohorí Tribeč nezmieňuje, pátranie po žltom kove uskutočnil Geologický ústav Bratislava v roku 1971. Našlo sa iba niekoľko zlatiniek bez kremenných žíl zlata v severnej časti pohoria v potokoch Brody, Vyčoma a v údolí Veľké Zelené. Na oboch stranách údolia možno nájsť stopy po starej banskej činnosti, sondážne lievikové jamy po obvode s navŕšenou zeminou zvané pingy. Tieto miesta neušli pozornosti ani geológom. S. Polák zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Bratislava napísal v roku 1971 v časopise Mineralia Slovaca článok Zlatá mineralizácia pri Skýcoveckom zlome vo svahoch Tribeča a Klížskom Hradišti. Neskôr v roku 1978 publikoval v Zborníku Zlato v Západných Karpatoch článok Reálne o zlate a zlatom zrudnení na západnom Slovensku. V horninách sa našlo zlato spolu s ďalšími minerálmi v mikroskopickej veľkosti. Prieskumné práce boli vykonané aj pod Kozlišovom, Javorovým vrchom, na Skalke a v blízkosti kóty Vŕšky. Geológovia sa v tejto súvislosti zamýšľali nad inými zdrojmi vzniku zlata a to pri zvetrávaní ložísk nerastných surovín vplyvom atmosferických zrážok a vzduchu. Aj v pohorí Tribeč možno to už boli Kelti, ktorí tiež poznali vysokorýdze supergénne zlato vzniknuté v procese vyzrážania kovov v cementačnej zóne chloridového roztoku. Rovnakým spôsobom vznikajú aj druhotné minerály iných kovov ako striebro, ktoré spolu so zlatom vytvára tzv. elektrum.
Ako bolo už spomenuté, výskum vzoriek zlata z potoka Stráňka, Čerešňového potoka a údolia Veľké Zelené potvrdil vysokú rýdzosť zlata. Druhý typ skúmaných zlatiniek z Veľkého Klíža, Kľačian a Veľkého Zeleného sa vyskytuje s inými sekundárnymi minerálmi. Toto supergénne zlato v aluviálnych rozsypoch Tribeča pochádza z tektonických zón s polohami z oxidov železa a hydroxidov vznikajúcich zvetrávaním pyroxytu. Ing. Ernestovi Ivanovičovi sa podarilo pri zlatokpeckých prácach objaviť dva vzácne minerály. Červeno-ružovú rumelku a modrý lazurit, ktoré odborná literatúra v pohorí Tribeč nezaznamenala. Do údolia Solčianskeho potoka, tvoriaceho ľavostranný prítok Leveša, rád chodieval aj zberateľ minerálov knieža Arthur Odescalchi, ktorý bol v roku 1813 majiteľom rytierskeho zámku v Skýcove. Časť jeho mineralogických nálezov je uložená v zlatomoraveckom múzeu.
V bývalom Uhorsku sa v druhej polovici 13. storočia a v prvej polovici 14.storočia ťažilo 1 000 kg zlata ročne, z čoho na Slovensku asi 600 kg. Z tohto množstva sa asi 30 ton nachádza v Kremnici a 20 ton v rudnom rajóne Štiavnica. Zvyšných 50 ton zlata čaká na objavenie v perspektívnych oblastiach Slovenska, ku ktorým patrí aj Tribeč. V poslednom období bola obnovená ťažba zlata v Hodruši-Hámroch pri Banskej Štiavnici, kde sa geologickým prieskumom podarilo objaviť ďalšie ložiská zlatonosnej rudy.
(pokračovanie)Súvisiace články:
Pomocná literatúra:
Ernest Ivanovič: Zlato v areáli mesta Zlaté Moravce
Požitavské noviny (2 -7)1996
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43