Staré fotky Zlatých Moraviec

V Župnom dome v Zlatých Moravciach bola otvorená výstava starých fotografií mesta pod názvom Paberky z histórie nášho mesta. Autorom stálej expozície je známy amatérsky fotograf Imrich Finta zo Zlatých Moraviec.

Voľakedy sa hovorilo „Tempora mutantur et nos mutamur“, časy sa menia a my v nich. Historické snímky sú cenným obrazovým dokumentom vývoja Zlatých Moraviec z rokov 1888 - 1949. Patria k nim aj takmer zničené fotoplatne Mestského múzea, ktoré sa našli na povale bývalého domu MUDr. Lajoša Benköa, hlavného župného lekára Tekovskej stolice. Mesto patrilo začiatkom 12. storočia Zoborskému kláštoru a v 13. storočí gýmešským Forgáchovcom. Až keď Šimon Forgách prívrženec Františka Rákoczyho II. po Satmárskom mieri ušiel do Poľska, Zlaté Moravce sa roku 1718 dostali do rúk nového panovníka Juraja Palušku za zásluhy v cisárskej armáde. K majetku Juraja Palušku patrili Chyzerovce, Čierne Kľačany, Choča, Čaradice a Kozmálovce. Po vymretí rodu Paluškovcov sa v roku 1779 stáva novým majiteľom mesta Krištof Migazzi, viedenský kardinál a vacovský biskup. Migazziovci a Erdödyovci boli jeho majiteľmi až do II. svetovej vojny.

Najznámejšie osobnosti rodu, ktoré sa pričinili o rozvoj Požitavia boli, kardinál Krištof Bartolomej Anton Migazzi, župan Viliam Migazzi a zať župana dendrológ Štefan Ambrózy – Migazzi. Roku 1781 bola v Zlatých Moravciach zriadená škola a o dva roky neskôr mesto postihla cholerová epidémia. V tomto období Krištof kardinál Migazzi prestaval rímsko-katolícky kostol. Do mesta prichádza v roku 1862 Janko Kráľ ako sirotský assesor. Po ďalšej cholerovej epidémii v roku 1875 bola postavená a otvorená župná nemocnica. Realizovala sa výstavba železničnej trate do Úlian a v ďalších rokoch do Kozároviec a Lužianok. V týchto časoch sa žilo veľmi ťažko a skromne. Dňa 23.mája zomiera revolučný básnik Janko Kráľ na ulici Zeleného stromu v hospodárskom dvore statkára Szamzzu. Mauzóleum v Zlatých Moravciach sa stáva miestom posledného odpočinku Migaziovcov, ktoré dal postaviť roku 1887 tekovský župan Viliam Migazzi.

Mesto sa postupne rozvíja a strechy začínajú pokrývať tvrdou krytinou. Starostlivosť o vzhľad mesta preberá Okrášľovací spolok založený v roku 1890. V Migazziho kaštieli sa zakladá Múzeum Tekovskej župy pre záchranu vzácnych historických pamiatok zozbieraných z celého Tekova. Panský klub Casino sa stáva spoločenským centrom miestnej inteligencie a dejiskom politicko-kultúrno-spoločenského diania v meste. Do mesta bol zavedený telefón. Alžbetínske námestie je lemované staršími stavbami ešte z čias Paluškovcov, využívané ako Župný dom, kaštieľ, ľudová škola, zájazdný hostinec a dominanta mesta farský Kostol sv. Michala archanjela. K najreprezentatívnejším historickým stavbám patrili Ľudová banka postavená roku 1898 a Župný dom. Významnou historickou udalosťou bolo založenie maďarského gymnázia roku 1913 a o šesť rokov neskôr príchod slovenského inšpektora Jána Haviara, ako aj riaditeľa slovenského gymnázia Dr. Františka Skovajsu. Bol to i začiatok vydávania slovenského týždenníka Tekov. Po obsadení Zlatých Moraviec vojakmi maďarskej červenej armády roku 1919, o päť dní mesto oslobodili vojaci česko-slovenského plzeňského pluku. Po reorganizovanom župnom zriadení sa roku 1922 Zlaté Moravce stali okresným mestom. Počas II. svetovej vojny bolo mesto zbombardované a 28. marca 1945 oslobodené Sovietskou armádou. V roku 1960 sa v Zlatých Moravciach ruší okres v rámci nového územno-správneho členenia a v tom istom roku dňa 11. júla bol Zlatým Moravciam udelený štatút mesta.