Rozlúčka so zimou na Hubačove

S pani zimou sa treba poriadne rozlúčiť, aby sa k nám neohlásená nevrátila. Toto si povedali aj na lyžiarskom stredisku Hubačov a druhú marcovú sobotu prichystali rozlúčku ako sa patrí. Bolo vybavené už skoro jarné počasie, hudba, dobrá nálada a voľný vstup na vlek, ktorý vyvážal rôzne druhy masiek.
Aj my sme sa nechali prilákať dobrou náladou, no lyže sa nám už vyťahovať nechcelo. Pešia turistika naprieč kopcom sa tiež počíta ako povedané dovidenia.  Každým krokom nahor sme sa viac zahrievali a zároveň sme pozorovali začiatok karnevalu. Pustil sa vlek. Prvý išiel vlekár a za ním karnevaloví účastníci v maskách. Rovnako schádzali aj dole. Lyže z hrany na hranu a prefrčala okolo nás včielka, duch a  neskôr aj kovboj.  Páčilo sa nám, že na kopci, na ktorý si už sadá jar, bolo stále živo a veselo.
Pred nami bol ešte výstup na vrchol zjazdovky. Namáha nám bola odplatená pekným výhľadom na okolitú krajinu. Na zemi bol ešte zväčša sneh, no ukazovali sa aj trávnaté miesta kde už pobehovali mravce. Pár metrov od miesta kde sa končí vlek, medzi dvoma stromami, bol veľký drevený kríž. Akoby pripomínal, že v srdci treba okrem radosti nechať miesto aj stíšeniu, na ktoré nemožno zabúdať v tomto období pred Veľkou nocou.
Zašli sme ešte na vrch Vojšín. Nie je to ďaleko od vleku a nemohli sme obísť toto významné miesto. V minulosti si ho zvolil Samuel Mikovíni za jeden zo svojich triangulačných bodov. To znamená, že Vojšín mu slúžil ako oporný bod pri mapovaní stolíc Uhorska.
V prechádzke by sa dalo pokračovať náučným chodníkom, no vybrali sme sa naspäť na miesto kde bola hudba a veselé masky.