Nabíjanie kapusty

Jednou z najstarších zelenín, ktorá sa pestuje v našich končinách je kapusta. Je to vynikajúci domáci produkt, ktorý má veľký význam pre naše zdravie. Surovú i kyslú odborníci svorne považujú za najzdravšiu potravinu vôbec.

Málokto vie, že kapusta sa pestuje už viac ako štyritisíc rokov. Jej pravlasťou je pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku. Dnešný spôsob výroby kyslej kapusty údajne prevzali v stredoveku Slovania od Tatárov.

Kyslá kapusta je bohatá najmä na beta-karotén (provitamín A) a vitamín C. Obsahuje aj významné množstvo vitamínov B, E a K. Má hojnosť minerálnych látok.

• vitamín C je v kyslej kapuste vyšší než v čerstvej, čo je dôsledok činnosti baktérií mliečneho kvasenia. Už 200 g kyslej kapusty pokryje dennú potrebu vitamínu C.
• je bohatá na vitamín K. V 100 g sa nachádza až dvojnásobok odporúčanej dennej dávky. Napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi.
• pri kvasení vzniká i veľké množstvo cholínu (vitamín skupiny B), ktorý sa podieľa na látkovej výmene tukov, znižuje hladinu krvného tuku.

Pravidelnou konzumáciou kyslej kapusty sa dá predísť infarktu, depresívnym stavom, mŕtvici a mnohým iným civilizačným chorobám. Inhalácia vodnej pary z kapusty je účinným domácim prostriedkom proti bolesti hlavy. Kvasená kapusta obsahuje veľa vitamínu C a iné rastlinné substancie, ktoré zneškodňujú rakovinotvorné látky.

V jesenných časoch, keď je už kapusta zrelá, je čas na jej spracovanie. Najčastejšie sa spracúva nabíjaním na kyslo. A ako na to? Potrebujeme niekoľko hlávok bielej kapusty – množstvo podľa veľkosti súdka, do ktorého chceme kapustu naložiť. Na každý kilogram kapusty potrebujeme asi 20 g soli, niekoľko bobkových listov, celú rascu, niekoľko zrniečok celého čierneho korenia, asi polovicu až jeden kilogram cibule, zopár malých jabĺčok, 2 dule – (plody guľového tvaru citrónovo žltej farby, dužina dodáva silno aromatickú vôňu) a kôrku chleba.

Kapustu očistíme od vrchných listov, umyjeme a nastrúhame najemno, pričom tvrdý hlúb kapusty sa nestrúha. Pridáme celú rascu, na jemno nakrájanú cibuľu, celé čierne korenie a soľ. Takto nastrúhanú kapustu si vopred zarobíme a poriadne premiešame. Súdok vytrieme surovou nakrájanou cibuľou a na spodok súdka dáme kôrku chleba zabalenú v kapustovom liste kvôli lepšiemu kvaseniu. Takto prichystaný súdok môžeme začať nabíjať kapustou. Kapustu ukladáme po vrstvách a poriadne utláčame. Medzi vrstvy dáme bobkový list, zopár očistených jabĺčok a dúl. Keď sme sud naplnili a kapusta je natlačená, necháme súdok asi dva týždne v teple. Kapusta musí byť na povrchu pokrytá šťavou, nesmie byť suchá, lebo sa pokazí. Do žliabka nalejeme vodu a kapustu môžeme premiestniť do pivnice, kde potom ďalšie týždne kysne. A už len budeme čakať, kedy bude kapusta poriadne kyslá a vhodná na konzumovanie...

A ešte jedna rada na záver: sterilizáciou, varením, dusením či pečením sa vzácne látky ničia, preto by sme mali jesť čo najviac kapusty v surovom stave.