Mariánska Čeľaď, tajné chodby – realita alebo mýtus?

Zhruba pred mesiacom mi kolega, ktorý sa zaoberá sprašami, ukazoval fotografie diery priemeru 2,5 – 3 m a asi podobnej hĺbky. Išlo o prepadnuté spraše na poľnohospodárskej pôde z okolia Nového Mesta nad Váhom. Keď som videl tie fotky, hneď ma napadlo, že tiež poznám jedno miesto, kde je v sprašiach podobný úkaz. Keďže som rodený Podhájčan, mal som na skok kláštor, kam som často chodil.

Zaujímal som sa o jeho históriu, ale postupne od detstva som sa pozeral žiaľ i na jeho deštrukciu. Už od detstva som počúval starých ľudí a ich historky o tajných chodbách, ako tam behali, keď boli chlapci a občas vyšli na povrch cez vetračky, aby zistili, kde sa nachádzajú. Čím boli dedkovia starší, tak príbehy naberali na absurditách, s čím majú bohaté skúsenosti aj geofyzici. Na ich otázku, aký objekt spájajú tajné chodby, som kolegovi odpovedal, že v našom prípade je to kláštor v Hronskom Beňadiku... Ďalšia otázka bola, aká je široká chodba, či tam prejde aj koč s koňmi? Tak som zasa posunul informáciu od starších ľudí, že v našej chodbe by mali prejsť aj dva koče oproti sebe a tretiu otázku si už nepamätám, ale tiež sme sa trafili.

Spomínam si, keď sa vedľa kláštora začala stavať škola v prírode, naozaj pekné miesto, len škoda, že sa to nedotiahlo do konca. Práve v tomto období vznikol spomínaný úkaz, diera vedľa kláštora. Bol som chlapec a nevidel som, ako sa to stalo, ale mnoho ľudí spomína, že tam prešla tatrovka naložená panelmi a prepadla sa do tajnej chodby. Možno to tak bolo, ale keďže sú tam práve spraše - eolické sedimenty z doby ľadovej s nízkou objemovou hustotou a tieto zeminy majú schopnosť presadať, bolo potrebné zobrať na našu malú prieskumnú expedíciu aj geofyzikov, aby sa mýty vyvrátili alebo potvrdili.

Slovo dalo slovo a 9. apríla ráno sme vyrazili rovno na kláštor. Pomerali, pofotili, prešli krížom krážom a geofyzici sa s gravimetriou pustili do práce. Pomocou gravimetrie sa zisťuje rozdielna hustota – anomálie v horninovom prostredí, takže s vhodne zvoleným profilom je možné prázdne priestory spoľahlivo identifikovať. Keďže sa jedná o veľmi citlivé meranie, je potrebné odfiltrovať všetky faktory, ktoré vplývajú na výsledok merania: poloha mesiaca, ale i samotná diera, v ktorej je namiesto zeminy prázdny priestor.

Zobrali sme so sebou aj osvetlenie a v severovýchodnej časti kláštora sme strmým vstupom zhruba 8 metrov dlhým vstúpili do pivnice rozmerov cca 4 x 5 m, táto však nekončila žiadnym závalom ani ničím podobným, takže súvis so spomínanou dierou tu nie je. Samozrejme, podobné objekty majú svoje únikové chodby zo strategických dôvodov, ale ich rozmery sú podstatne menšie – reálnejšie. Po spracovaní výsledkov meraní gravimetrie príde k odhaleniu pravdy o tajných chodbách na kláštore v Mariánskej Čeľadi, ale o tom už nabudúce...

Súvisiace články:
Predbežné výsledky mikrogravimetrických meraní – kláštor Mariánska Čeľaď
Tajomný kláštor nad Podhájskou