Machulince: niveau baisse (hladina klesá)
Podzemné vody nás málo zaujímajú. Do našej pozornosti sa dostanú pri zaplavení pivnici, vyschnutí studne, či medializovaných havarijných prípadoch.
Napriek svojej nenápadnosti sú pravidelne sledované Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ) z hľadiska množstva i kvality (www.shmu.sk).
V Machulinciach, pri Šalátovej kaplnke je vŕtaná studňa označená „352 SHMÚ„. Sonda je hlboká 6,6 metra, priemeru 260 milimetrov. Uvádzaná je ako úplna studňa – prechádza celou hrúbkou kolektora až po nepriestupné podložie. Meranie hladiny podzemnej vody v nej sa robí od 1. novembra 1968, každú stredu, medzi 10. a 11. hodinou. Merania robili: Vojtech Valach, Rudolf Pokrifka, od roku 2000 Alojz Horniak, po ňom v meraniach pokračuje pani Mária Horniaková.
Špecialné meracie pásmo je ukončené „píšťalou“, kovovým závažím, ktoré pri kontakte s hladinou vody vydáva zvuk – píska. Nameraná hodnota sa odpočíta na okraji otvoru studne, zameranom a uvádzanom v nadmorskej výške 220,64 metra nad morom. V skutočnosti je tento bod 80 centimetrov nad terénom, podľa toho, v akom stave obrobenia sa nachádza parcela so studňou. Zoraná či zasiata. Bod merania je stabilný a obrábané okolie ho neovplyvňuje.
V zápisníku sú pri niektorých meraniach poznámky ako: odmäk, zamrzlo, voda v pivnici, už (v priebehu týždňa) zmizla, dažde a podobné. Pán Alojz Horniak si všímal súvislosti stavu počasia, ročnej doby a výšky meranej hladiny podzemnej vody a hodnotil ich aj konštatovaním: „Suchý potok už vyschne„ alebo naopak „vody je až štrichom“.
Z prehľadu za posledné desaťročie si môžeme priblížiť najsuchšie a najmokrejšie roky. V živej pamäti mám rok 2000, kedy som na jar, na Gazdovských viniciach v Machulinciach vysádzal odrodu Devín. Bolo mokro, úvalinou tiekla voda. V priebehu pár dní sa tak oteplilo, že pôda uschla a na zalievanie som dovážal vodu. Horúci a suchý bol aj rok 2001. Hovorilo sa, že jar už nebude. Zima skončí, začne leto.
Zo záznamov vidieť, že od 26. 1. 2000, kedy výška hladiny podzemnej vody bola 387 centimetrov, ďalej stúpala a 5. apríla dosiahla 129 cm. Od tohto dátumu už klesala týždenne 10 až 15 cm, od októbra 2 – 3 cm. Od 1. marca 2001 (482 cm) po malom zdvihnutí do 19. apríla (450 cm) opäť klesala a podľa meraní 16. a 23. januára 2002 dosiahla zhodnú minimálnu výšku 548 cm.
V čerstvej pamäti máme najmokrejší rok nielen posledného desaťročia, ale aj storočia, rok 2010. Po odmäku, v polovici februára 2010, hladina podzemnej vody z hodnoty 348 cm za týždeň prudko stúpla na 214 centimetrov a ďalší týždeň na 192 cm. Aprílové a májové dažde hladinu zvyšovali.
Maximálna výška hladiny podzemnej vody pri meraní 2. júna 2010 (rekord posledných 10 rokov) bola 112 cm, podzemná voda bola vystúpená až v ornici. Bolo to už v čase povodní na Žitave.
Nepatrný dážď zo 17. na 18. marca (na Skýcove úradne nameraných 8,5 mm) zdvihol v krátkom čase Žitavu tak, že málo chýbalo, aby sa nevyliala. Prekvapujúce a neobvyklé. Po veľmi nízkom stave Žitavy počas suchej zimy (od januára), dalo sa suchou nohou po kameňoch prejsť a zrazu, za kýbel vody a Žitava je plná.
Vysvetlením by mohla byť maximálna nasýtenosť pôdy vodou, zamrznutá pôda v horách, celoplošný dážď a vysoká hladina podzemnej vody. Veľa otázok však zostáva stále nezodpovedaných. Veľmi nízky prietok vody do tejto rovnici nezapadá.
Deň pred dažďom 16.marca bola nameraná hladina podzemnej vody v Machulinciach 161 centimetrov. Pri pohľade do studne bola voda málo pod oráčinou.
Na vyhodnocovanie alebo predvídanie živelných stavov je potrebných veľa údajov, poznatkov a tých nie je stále dosť. Bez nich môžu byť hodnotenia pochybné. Vidíme to na našej Žitave.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43