Liska - nenápadný prítok Žitavy

Liska pramení približne v strede medzi obcami Tehla, Veľký Ďur a Telince (195,0 m n. m.). Celková dĺžka toku je 22 km a je ľavostranným prítokom Žitavy. Najskôr tečie juhozápadným smerom, okrajom obce Tehla, kde priberá sprava krátky prítok a v blízkosti susednej obce Lula ďalší pravostranný prítok. Stáča sa a tečie na juh, priberá krátky ľavostranný prítok z Krásnej doliny a napája Nový rybník neďaleko Trávnice, známejší pod názvom „Biela Taňa“. Po vyústení z „Bielej Tane“ sa medzi obcami Pozba a Podhájska neďaleko odbočky do obce Podhájska vlieva do Lisky Bešiansky potok (139,0 m n. m.). Následne sa stáča najprv na juhozápad, vteká na územie obce Podhájska, potom na západ. Z pravej strany priberá Trávnický potok, ďalej Radavský kanál a preteká okrajom obce Radava. Pokračuje cez Hul, križuje koryto Chrenovky a vzápätí ústi do Žitavy v blízkosti železničného mosta cez rieku.

Liska si svoje koryto (povodie) vytvorila sama, modelovala ho tisíce rokov, meandrovala, vytvárala mokrade a v jarných mesiacoch zaplavovala okolité územie. Prinášala nielen životu potrebnú vodu pre človeka a zver, ale i obživu v podobe rýb. Vo svojej blízkosti ukladala jemné hlinito-ílové sedimenty, ktoré boli vhodným materiálom pre hrnčiarov, ale i ako stavebný materiál na budovanie obydlí. Tento materiál sa využíval ešte v 50-tych rokoch minulého storočia na výrobu nepálených tehál. Starší ľudia si ešte aj dnes pamätajú miesta ťažby hliny a samotnú výrobu tehál.

V časoch, keď potok ešte nebol zregulovaný, tiekol krajinou a hľadal si cestičky najmenšieho odporu. Potom prišli bágre a urobili mu umelé koryto s betónovými bočnými prefabrikátmi. Ľudia sa cítili bezpečnejšie pred vodou, ale odniesol si to život fauny a flóry v okolí – narušila sa harmónia. Uvedený potok je dnes regulovaný, upravený a plní funkciu priameho recipienta pre dažďové vody z jeho povodia. Odvádza vody z obcí ležiacich v jeho povodí, ktoré nemajú vybudovanú splaškovú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd. Má to negatívny vplyv na stav čistoty vody na vodnú flóru a faunu (zvýšený obsah dusičnanov). V minulosti koryto pravidelne čistili od nánosov, brehy vysekávali od kríkov. Voda tiekla kanalizačným zberačom a jej bezprostredné okolie nejavilo známky života. Treba povedať, že situácia sa za posledné roky zmenila k lepšiemu, možno aj vďaka nedostatku financií. Poľnohospodári používajú menej dusíkatých hnojív. Kríky sa nevysekávajú, koryto sa nečistí a jemné usadeniny bahna sú vhodnou pôdou pre vodnú flóru. V lete je potok tak zarastený, že miestami nie je vidno vodnú hladinu, čo má priaznivý vplyv na jeho samočistiacu schopnosť. Do tejto bujnej vegetácie sa vrátil život - vodné sliepky, kačice, volavky, bociani, rybáriky a stavebný materiál na svoje hniezda odoberajú lastovičky. Večer možno počuť prírodný koncert - orchester žiab. Veľmi dobre sa darí aj ondatrám. Verím, že situácia bude stále lepšia, hlavne keď sa v priľahlých obciach vybuduje kanalizácia a čističky odpadových vôd. Občas sa však nájde človek bez citu a vyhodí televízor rovno do toku. Archeológovia budú o pár storočí nadšení z bohatej vrstvy nášho obdobia a budú skúmať, čo to bol za prístroj...

Vhodné klimatické podmienky a tok poskytli pre prvých ľudí nášho územia priaznivé podmienky pre život. Možno tu boli už v časoch, keď sa živili ako lovci mamutov, neskôr sa usadili a začali pestovať obilie. Povodie Lisky, ale aj Žitavy patrí medzi územie, kde osídlenie človekom je zaznamenané od neolitu (5000 rokov pred n. l.) - doby kamennej, bronzovej a železnej, až po súčasnosť. Archeológovia zdokumentovali náleziská keltov, kvádov, rimanov, slovanov, maďarov a ďalších. Prehnali sa tu tatári, ale i turci, ktorí vyplienili značnú časť krajiny a obyvateľstva.

V záhradách v okolí Lisky sa dajú bežne nájsť črepy keramiky rôzneho veku a tak všetko, čo nájdem v záhrade u deda v Podhájskej odkladám. Starší ľudia spomínajú, že keď sa stavali domy na ulici a kopali sa základy, bolo tam mnoho navážky, črepov, ohnísk (možno zvyšky pecí na vypaľovanie keramiky). Druhému dedovi v Huli tiež náhodou končí záhrada potokom Liska a nálezy sú podobné. Pri výkopových prácach na prípojku plynu sa mi podarilo zachrániť keramickú nádobu. Chlapi ju chceli hodiť naspäť do výkopu a zahrabať. Som rád, že som ju zachránil a môžem vám ju ukázať. Možno si teraz poviete, aké mám doma poklady, ale naozajstné poklady som videl, keď som chodil na základnú školu v Huli. Vtedy ešte „súdružka učiteľka“ povedala žiakom, aby priniesli do školy nejaké vykopávky, čo našli v záhradách, že si urobíme výstavku. Žiaci naozaj priniesli skutočné poklady – kamennú sekierku, meče, mince, keramiku. Dve lavice boli plné úžasných predmetov, škoda, že neboli v tých časoch digitálne fotoaparáty. Bolo by fajn to dať znovu dokopy, nafotiť a ukázať verejnosti kúsok minulosti, prípadne urobiť malé múzeum. Viem, že v Šuranoch sa múzeum nachádza, ale jeho návštevnosť je asi malá. V Podhájskej sú zasa turisti, ale nie sú vhodné priestory. Dúfam, že raz sa nájde kompromis a všetci budú spokojní.

Použitá literatúra a pramene:
http://sk.wikipedia.irg/wiki/Liska
http://www.zitava.sk/zitava/zitava.php?page_id=pravek_svatusa (prevzatá mapka z roku 1782)
http://www.besa.sk/index.php?cat=aktualne_7