Jazierka, rybníky a niektoré zaujímavosti v topoľčianskom parku (2)

Jazierko s baštou založil tiež záhradník Vojtech Strnad. Nad jazierko pri Žltom mlyne nechal urobiť imitáciu zrúcaniny bašty, od čoho bolo aj prvé pomenovanie. Neskoršie tu boli umiestnené labute, a tak sa udomácnil aj názov labutie jazierko.

Aj toto jazierko, umiestnené v dolnej (západnej) časti parku, bolo veľmi pekné a lákalo návštevníkov najmä rodiny s deťmi. Bohužiaľ v súčasnosti je tiež bez vody, zarastené náletovou zeleňou a čaká na svoju obnovu.

Jazierko pri kaplnke vzniklo v roku 1898 z podnetu Jozefa Augusta Habsburského a nachádza sa na severnej strane v blízkosti kaštieľa. Pri hĺbení dna sa narazilo na spoločný hrob cisárskych vojakov padlých v bitke s Rákocziovcami v roku 1705. Ľudské kosti preniesli na cintorín do spoločného hrobu. Štefan Čepček uvádza, že Jozef August Habsburský dal na ich pamiatku postaviť votívnu kaplnku. Iný prameň, ktorý prebral aj Pavol Hudík, hovorí, že kaplnku dala postaviť dcéra Jána Topoľčianskeho Helena na počesť Blahoslavenej Panny Márie. Umiestnili v nej drevenú sochu, ktorú v druhej polovici 19. storočia nahradili keramickou sochou Panny Márie a tá je v kaplnke dodnes. V roku 1995 bola reštaurovaná Miroslavom Štikárom. Na zadnej stene kaplnky bola polookrúhla olejomaľba, ktorá sa skladala z troch častí. V jednej časti bol zobrazený sv. Vendelín, ako pastier s ovcami a košiarom, v strede ako žehnajúci opát s mitrou na hlave a na pravej strane bola zobrazená žena v uniforme vojaka, držiaca si prsník, ku ktorému bola prisatá hlava starca. Píšem v minulom čase, pretože v roku 1998 neznámy páchateľ vyrezal obraz z rámu a obraz sa dodnes nenašiel. O poslednom výjave na obraze sa hovorila povesť, ktorú zapísal aj Pavol Hudík v knihe Topoľčianky : „Istého starca odsúdili na smrť vyhladovaním s tým, že ak do určitého času bez jedla a vody nezomrie, potvrdí sa jeho nevina a bude prepustený na slobodu. Starec mal dcéru, ktorá sa pre záchranu otca zoznámila so strážnikom, prezliekla sa do jeho oblečenia a každý deň chodila do väznice, aby svojho otca nakŕmila vlastným mliekom. Takto otcovi zachránila život.“

Jazierko sa zvykne nazývať aj rybník, ale neslúži pre chov rýb, hoci ryby sa tu vyskytovali viac menej pre ozdobu.

V blízkosti tohto jazierka bola besiedka, v ktorej veľmi rád často sedával a oddychoval prezident T.G.Masaryk a kde vznikla väčšia časť knihy Karla Čapka Hovory s T.G.Masarykom.

Jazierko s fontánou sa nachádza medzi jazierkom s kaplnkou a kaštieľom. Je to malé ozdobné jazierko napúšťané vodou a s fungujúcou fontánou, je najbližšie ku kaštieľu.

Jaskyňa Panny Márie patrí k zaujímavým a často navštevovaným miestom v topoľčianskom parku. Nachádza sa až za Starým mlynom v severnej časti parku. Táto umelá jaskyňa bola vybudovaná v roku 1848 a uschovali v nej Madonu pred nepokojmi v rušných rokoch 1848 – 49. Počas púťových dní prenášali sem sochu Panny Márie z votívnej kaplnky. V roku 1991 natrvalo umiestnili v jaskyni sochu Panny Márie – pomocnice kresťanov. Chránená je mrežami a veriaci pred ňou zapaľujú sviečky. V letnom období tu niekedy bývajú aj nedeľné litánie.

Žltý mlyn nazval bývalý starý mlyn Štefan Čepček v knihe Topoľčianky. Uvádza, že bol postavený v rokoch 1671 – 1675 a bol pevnosťou, ktorý tiež plnil obrannú funkciu. Mal štyri bašty vybavené strieľňami. Ročne namlel 190 meríc pšenice a 800 meríc raži. Jeho prvým majiteľom bol mlynár, maďarský utečenec pred Turkami, Balint (Valent) Koszeghy. Starý mlyn sa nachádza pri potoku Leveš medzi jaskyňou a jazierkom s baštou. V súčasnosti je to zrúcanina, ktorá čaká na svoju obnovu.

V areáli parku, pod jazierkom s kaplnkou, bola postavená aj bývalá zámocká elektráreň. V súčasnosti budovu rekonštruujú a predtým sa tam nachádzalo niekoľko izieb na ubytovanie, sauna, príručná kuchyňa a väčšia jedáleň, ktorá slúžila aj ako zasadačka.

K mojim spomienkam z detstva patrí prvá návšteva týchto miest s rodičmi niekedy v roku 1945. V deň Škapuliarskej púte bol voľný prístup do zámockej kaplnky a celého parku, teda aj do jaskyne a k spomínaným jazierkam. Rád sa na tieto miesta vraciam aj po rokoch.

Park v Topoľčiankach potrebuje v súčasnosti veľkú obnovu. Skupina nadšencov z Topoľčianok založila občianske združenie Park Topoľčianky. Ich náplňou ako dobrovoľníkov je postupne upraviť park. Čistia ho, odstraňujú náletové dreviny. Pravidelne sa stretávajú v rozsiahlom takmer 31 hektárovom parku a robia všetky práce zadarmo a počas svojho voľna. Doteraz upravili asi 10 hektárov, teda tretinu parku. Dobrovoľníci urobili veľký kus práce, čo vidieť na upravenej časti parku. Okrem jeho členov pomáhajú na brigádach aj zamestnanci odštepného lesného závodu. Väčšina dobrovoľníkov je z Topoľčianok a hovoria, že parku chcú prinavrátiť jeho niekdajší vzhľad. Zaslúžia si obdiv a vďaku za prácu, ktorú zatiaľ urobili.

Topoľčiansky park je zaujímavý v každom ročnom období. Záleží len na nás, kedy chceme obdivovať túto perlu prírody horného Požitavia.

Súvisiace články: Jazierka, rybníky a niektoré zaujímavosti v topoľčianskom parku (1. časť)

Foto: Ondrej Valach (8), archív (1)