Hold veľkému človeku

K turistickým zaujímavostiam Tribeča patrí aj prírodná oblasť medzi obcami Mankovce a Zlatno. Okrem Dvanástej table patriacej do veľkej Slovenskej záhrady Európy, nachádzajú sa tu pozostatky kedysi najrozsiahlejšieho ovocného sadu v Európe pod názvom Rozkoš, ktorého zakladateľom bol zemepán Jozef Jesenský.

V 19. storočí dal Jozef Jesenský v chotári Zlatna vyklčovať hlboký les a na jeho pozemku vysadiť 20 tisíc stromov. V prvej najväčšej záhrade Európy, na Rozkošiach, Dvanástej table, Pasienkoch a dnešnej Klčovine, sa nachádzali najmä čerešne, slivky hrušky, marhule jablone, ale aj gaštany a orechy. Súčasťou vychýreného veľkosadu bola aj veľká gaštanica. V miestnej pálenici sa pálila známa zlatnianska čerešňovica. Ovocie sa vyvážalo do celého Rakúsko-Uhorska. V tom čase malo Zlatno 250 obyvateľov, z toho sedem gazdovstiev.

V osade žilo 56 ľudí a v sade pracovali občania najmä zo Zlatna a Mankoviec. Okrem najprogresívnejšieho spracovania a produkcie ovocia v strednej Európe, bola tu v roku 1877 založená na tú dobu moderná manufaktúrna výroba kameninového riadu, dlaždíc, škridlovej krytiny, tehál, šamotu, obkladačiek a rôznych porcelánových výrobkov. V čase najväčšieho rozkvetu Rozkošov, veľkosad bol známy aj veľkým vinohradom, ktorý navštevovali ovocinári z celého sveta pre získavanie najnovších pestovateľských poznatkov. Po smrti Jozefa Jesenského sad začal pomaly upadať a v rokoch 1884-1885 došlo k úplnému zastaveniu výroby. Ani poslednému zo zemianskeho rodu Jesenských barónovi H. Lindenloddovi sa už nepodarilo zachrániť neodvratný zánik najväčšej záhrady Európy, hoci v nej vysadil niekoľko ďalších ovocných stromov. Časť sadu sa zachovala na Rozkošiach a niektoré stromy starých čerešní a orechov možno nájsť dodnes na Pasienkoch, Dvanástej table a pri Fiľovom kríži.

Pamiatka na priekopníka slovenského ovocinárstva ožila vďaka obetavým a kultúrnym ľuďom, ktorí jeho pamätnému miestu prinavrátili dôstojný vzhľad a v jednom v zdevastovaných ovocných sadov odhalili v roku 1977 pomník s pamätnou tabuľou. Pri príležitosti Svetového dňa Slovákov organizuje Záujmové združenie Podtríbečských obcí Záhrada Európy so sídlom v Zlatne spomienkové stretnutia. Cesta k pomníku je zarastená, tŕnistá, ale množstvo kvetov a sviečok nasvedčuje tomu, že ľudia na tohto veľkého človeka nezabúdajú a prechovávajú k nemu úctu.

Človek dostal do vienka smrteľný život a preto by mal po sebe zanechať nesmrteľného ducha. Jozefovi Jesenskému sa to podarilo. Narodil sa v Beladiciach v roku 1782, zomrel v Zlatne roku 1863. Česť jeho pamiatke.

Pomocná literatúra:

Turistický sprievodca ČSSR, Tribeč Pohronský Inovec.

www.zlatno.estranky.sk - história obce - trochu z minulosti obce