Chlapec od Adamov
Chlapec od Adamov je názov novej knihy Štefana Kováča (1957), ktorá vyšla začiatkom roku 2011. Autor, katolícky kňaz, v knihe opisuje vlastnú púť životom, vracia sa do svojho detstva a mladosti, ktoré prežil v Žitavanoch. Osobitné miesto v knihe majú aj Zlaté Moravce a obce, v ktorých ako kňaz pôsobil.
Kniha bola predstavená 26. februára 2011 v Kostole Narodenia Panny Márie v Žitavanoch za prítomnosti trnavského arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka, riaditeľa Arcibiskupského úradu v Trnave Dr. Jozefa Gábriša, rodáka z Tesárskych Mlynian a ďalších kňazov - spolužiakov a rodákov. Na tomto vzácnom stretnutí sa hovorilo o priateľstve a myšlienku potreby a dôležitosti úprimného priateľstva zdôraznil v homílii aj Mons. Róbert Bezák.
PhDr., PaedDr. Jozef Gábriš rozobral vo svojom príhovore motto Orisona Swetta Mardena „Priateľ je prvý človek, ktorý prichádza, keď celý svet odišiel.“
Chlapec od Adamov je v poradí už siedma kniha Štefana Kováča. Všetky jeho predchádzajúce knihy obsahujú spolu 1049 strán. Kniha Chlapec od Adamov má 230 strán a text je doplnený 77 fotografiami a 11 fotokópiami dokumentov. Kniha obsahuje aj niekoľko článkov uverejnených v nemenovaných časopisoch, v ktorých reagoval na aktuálne náboženské aj spoločensko-politické témy.
V prvej tretine knihy spomína nielen na svojich rodičov, starých rodičov, ale na mnohých občanov Žitavian a Zlatých Moraviec. Osobitne vyzdvihuje kňazov – rodákov zo Žitavian, ktorí mu boli životným vzorom.
Štefan Kováč sa na prvýkrát nedostal na štúdium teológie, čo bolo v tom období bežné. Pracoval v Agrostave a spomína, ako ho majster poslal čistiť kanál. „Tak som v kuse bol po kolená v bahne a močovke, koľko som lopatou vyhodil, toľko mi natieklo späť.“ Po roku sa znova hlásil na teológiu a vtedy ho už prijali. Jeho primície však boli smutné. V piatok 18. júna 1982 pred primiciami mu náhle zomrel otec. Tak najprv pohreb a potom prvá primičná omša. Pekne spomína na svoje pôsobenie v Prašiciciach, ale aj na iných miestach. Ako sám píše: „V tejto knihe som skutočne vyrozprával pravdu. Tak, ako si ju pamätám, ako som ju prežil, alebo ako mi ju vyrozprávali iní. O ľuďoch duchovne, kultúrne a morálne „znivočených“ naozaj písať nebudem, lebo modlitba za nich je rozumnejšia.“
V roku 2001 mu bola za rozvoj kultúry a vzdelanosti udelená Cena Valentína Beniaka. PhDr., PaedDr. Štefan Kováč pôsobí od 1. júla 2007 ako dekan – farár v Trávnici a fišskú farnosť si v tejto knihe pochvaľuje.
Je veľmi dobre čítať knihu, ktorá neprináša stres a napätie, ale pokoj, lásku a priateľstvo. K niektorým jej častiam sa čitateľ vráti aj druhý či tretíkrát, aby po ich prečítaní nadobudol pokoj v duši. A taká kniha sa dobre číta.
©
Ondrej Valach
08. marec 2011
Kniha bola predstavená 26. februára 2011 v Kostole Narodenia Panny Márie v Žitavanoch za prítomnosti trnavského arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka, riaditeľa Arcibiskupského úradu v Trnave Dr. Jozefa Gábriša, rodáka z Tesárskych Mlynian a ďalších kňazov - spolužiakov a rodákov. Na tomto vzácnom stretnutí sa hovorilo o priateľstve a myšlienku potreby a dôležitosti úprimného priateľstva zdôraznil v homílii aj Mons. Róbert Bezák.
PhDr., PaedDr. Jozef Gábriš rozobral vo svojom príhovore motto Orisona Swetta Mardena „Priateľ je prvý človek, ktorý prichádza, keď celý svet odišiel.“
Chlapec od Adamov je v poradí už siedma kniha Štefana Kováča. Všetky jeho predchádzajúce knihy obsahujú spolu 1049 strán. Kniha Chlapec od Adamov má 230 strán a text je doplnený 77 fotografiami a 11 fotokópiami dokumentov. Kniha obsahuje aj niekoľko článkov uverejnených v nemenovaných časopisoch, v ktorých reagoval na aktuálne náboženské aj spoločensko-politické témy.
V prvej tretine knihy spomína nielen na svojich rodičov, starých rodičov, ale na mnohých občanov Žitavian a Zlatých Moraviec. Osobitne vyzdvihuje kňazov – rodákov zo Žitavian, ktorí mu boli životným vzorom.
Štefan Kováč sa na prvýkrát nedostal na štúdium teológie, čo bolo v tom období bežné. Pracoval v Agrostave a spomína, ako ho majster poslal čistiť kanál. „Tak som v kuse bol po kolená v bahne a močovke, koľko som lopatou vyhodil, toľko mi natieklo späť.“ Po roku sa znova hlásil na teológiu a vtedy ho už prijali. Jeho primície však boli smutné. V piatok 18. júna 1982 pred primiciami mu náhle zomrel otec. Tak najprv pohreb a potom prvá primičná omša. Pekne spomína na svoje pôsobenie v Prašiciciach, ale aj na iných miestach. Ako sám píše: „V tejto knihe som skutočne vyrozprával pravdu. Tak, ako si ju pamätám, ako som ju prežil, alebo ako mi ju vyrozprávali iní. O ľuďoch duchovne, kultúrne a morálne „znivočených“ naozaj písať nebudem, lebo modlitba za nich je rozumnejšia.“
V roku 2001 mu bola za rozvoj kultúry a vzdelanosti udelená Cena Valentína Beniaka. PhDr., PaedDr. Štefan Kováč pôsobí od 1. júla 2007 ako dekan – farár v Trávnici a fišskú farnosť si v tejto knihe pochvaľuje.
Je veľmi dobre čítať knihu, ktorá neprináša stres a napätie, ale pokoj, lásku a priateľstvo. K niektorým jej častiam sa čitateľ vráti aj druhý či tretíkrát, aby po ich prečítaní nadobudol pokoj v duši. A taká kniha sa dobre číta.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43