Pozemná lanová dráha - železnička
Lokalita: Machulince, Benát – Opatovce nad Žitavou, dnes Žitavany (horné Požitavie)
História/popis:
Vysoko nad obcou Machulince, na Benáte, bol v 30-tych rokoch 20. stor. otvorený kameňolom. Toto miesto volali miestni občania aj Kamenné vráta, iní ho nazývali Mačací vrch alebo Patrovice. Kameňolom bol v chotári obce Machulince a patril podnikateľovi Antonovi Fabišovi zo Zlatých Moraviec. Ručným štiepaním kameňa tu robotníci robili andezitové kocky rôznych rozmerov, ktoré sa používali na dlažbu ciest a chodníkov. Bola to veľmi namáhavá a ťažká práca, ktorá si vyžadovala veľa zručnosti.
Cesta cez námestie v Zlatých Moravciach je ešte aj v súčasnosti vydláždená andezitovými kockami vyrobenými v tomto kameňolome. Istým problémom bol odvoz vyrobeného materiálu. Majiteľ kameňolomu to chcel riešiť pozemnou lanovou dráhou – železničkou, ktorú na tento učel vybudovali na začiatku 40-tych rokov 20.storočia. Železnička bola dlhá asi 2300 m a pomerne značným stúpaním viedla lesom, sčasti chotárom Machuliniec, ale viac chotárom dnešných Žitavian, až na okraj lesa. Na horských lúkach Prielohy bola výhybňa s dvoma výhybkami. Tu uprostred dráhy sa stretali a vzájomne vyhýbali vozíky. Tie, ktoré boli naložené, išli dole a hore ťahali lanom prázdne vozíky. Ťažné lano viedlo po ozubených koliečkach cez stred koľajníc, preto niektorí nazvali túto železničku zubačkou. Pohyb vozíkov bol pod dohľadom robotníkov, ktorí v prípade potreby zasiahli. A museli zasahovať často, lebo železnička bola veľmi poruchová. Na okraji lesa, nad dnešnými Žitavanmi, v chotári Pirte, bola skládka, odkiaľ sa andezitové dlaždice odvážali úzkokoľajnou železničkou na Železničnú stanicu v Topoľčiankach, prípadne povozmi priamo na stavbu ciest. Úzkokoľajná železnička viedla vedľa opatoveckého cintorína smerom na Žitavskú ulicu, tam prechádzala mostom cez Žitavu a pokračovala na topoľčiansku cestu, kde sa napájala na lesnú železničku. Pre veľkú poruchovosť bola pozemná lanová železnička v roku 1950 rozobratá a andezitové kocky sa začali zvážať lesnou visutou lanovkou. Konzoly na lano boli upevnené na stromoch, ale aj táto lanovka bola poruchová a pracovala veľmi krátko. Okolo roku 1955 bol kameňolom zatvorený. Na jeho prevádzku si pamätajú len starší občania. V lese ešte vidieť trasu, kadiaľ viedla pozemná lanová dráha a neskoršie lesná lanovka. Bola to náročná stavba, veď najprv bolo potrebné vyrúbať stromy, upraviť terén, spraviť pevné podložie, štrkové lôžko pod koľajnice, položiľ podvaly a koľajnice. Technicky upraviť umiestnenie lana, ktoré ťahalo vozíky a pritom prekonať veľký výškový rozdiel, bolo tiež zložité. Veď kameňolom bol vo výške 692 m n.m. a skládka 280 m n.m. Celý projekt bol určite finančne náročný a keď po roku 1945 a hlavne 1948 vznikla nová politická situácia, projekt sa musel úplne zastaviť.
V 40-tych rokoch 20.storočia boli na hornom Požitaví tri zaujímavé technické stavby: už spomínaná lesná úzkoľajná železnička, visutá lanovka a aj pozemná lanová železnička. Dnes by to boli obdivované zariadenia a turistické atrakcie, škoda by bolo na tieto stavby zabudnúť.
Fotogaléria:
Na troch fotografiách sú konzoly na stromoch ako zvyšky po visutej lanovke. Na štvrtej fotografii sú skalné útvary na Benáte.
Prístup na Benát:
Po trase bývalej pozemnej lanovej železničky od Žitavian, Pirte smerom na lúky Prielohy vedie žltá turistická trasa na Benát.
Mapa:
©
Ondrej Valach
18. máj 2011
História/popis:
Vysoko nad obcou Machulince, na Benáte, bol v 30-tych rokoch 20. stor. otvorený kameňolom. Toto miesto volali miestni občania aj Kamenné vráta, iní ho nazývali Mačací vrch alebo Patrovice. Kameňolom bol v chotári obce Machulince a patril podnikateľovi Antonovi Fabišovi zo Zlatých Moraviec. Ručným štiepaním kameňa tu robotníci robili andezitové kocky rôznych rozmerov, ktoré sa používali na dlažbu ciest a chodníkov. Bola to veľmi namáhavá a ťažká práca, ktorá si vyžadovala veľa zručnosti.
Cesta cez námestie v Zlatých Moravciach je ešte aj v súčasnosti vydláždená andezitovými kockami vyrobenými v tomto kameňolome. Istým problémom bol odvoz vyrobeného materiálu. Majiteľ kameňolomu to chcel riešiť pozemnou lanovou dráhou – železničkou, ktorú na tento učel vybudovali na začiatku 40-tych rokov 20.storočia. Železnička bola dlhá asi 2300 m a pomerne značným stúpaním viedla lesom, sčasti chotárom Machuliniec, ale viac chotárom dnešných Žitavian, až na okraj lesa. Na horských lúkach Prielohy bola výhybňa s dvoma výhybkami. Tu uprostred dráhy sa stretali a vzájomne vyhýbali vozíky. Tie, ktoré boli naložené, išli dole a hore ťahali lanom prázdne vozíky. Ťažné lano viedlo po ozubených koliečkach cez stred koľajníc, preto niektorí nazvali túto železničku zubačkou. Pohyb vozíkov bol pod dohľadom robotníkov, ktorí v prípade potreby zasiahli. A museli zasahovať často, lebo železnička bola veľmi poruchová. Na okraji lesa, nad dnešnými Žitavanmi, v chotári Pirte, bola skládka, odkiaľ sa andezitové dlaždice odvážali úzkokoľajnou železničkou na Železničnú stanicu v Topoľčiankach, prípadne povozmi priamo na stavbu ciest. Úzkokoľajná železnička viedla vedľa opatoveckého cintorína smerom na Žitavskú ulicu, tam prechádzala mostom cez Žitavu a pokračovala na topoľčiansku cestu, kde sa napájala na lesnú železničku. Pre veľkú poruchovosť bola pozemná lanová železnička v roku 1950 rozobratá a andezitové kocky sa začali zvážať lesnou visutou lanovkou. Konzoly na lano boli upevnené na stromoch, ale aj táto lanovka bola poruchová a pracovala veľmi krátko. Okolo roku 1955 bol kameňolom zatvorený. Na jeho prevádzku si pamätajú len starší občania. V lese ešte vidieť trasu, kadiaľ viedla pozemná lanová dráha a neskoršie lesná lanovka. Bola to náročná stavba, veď najprv bolo potrebné vyrúbať stromy, upraviť terén, spraviť pevné podložie, štrkové lôžko pod koľajnice, položiľ podvaly a koľajnice. Technicky upraviť umiestnenie lana, ktoré ťahalo vozíky a pritom prekonať veľký výškový rozdiel, bolo tiež zložité. Veď kameňolom bol vo výške 692 m n.m. a skládka 280 m n.m. Celý projekt bol určite finančne náročný a keď po roku 1945 a hlavne 1948 vznikla nová politická situácia, projekt sa musel úplne zastaviť.
V 40-tych rokoch 20.storočia boli na hornom Požitaví tri zaujímavé technické stavby: už spomínaná lesná úzkoľajná železnička, visutá lanovka a aj pozemná lanová železnička. Dnes by to boli obdivované zariadenia a turistické atrakcie, škoda by bolo na tieto stavby zabudnúť.
Fotogaléria:
Na troch fotografiách sú konzoly na stromoch ako zvyšky po visutej lanovke. Na štvrtej fotografii sú skalné útvary na Benáte.
Prístup na Benát:
Po trase bývalej pozemnej lanovej železničky od Žitavian, Pirte smerom na lúky Prielohy vedie žltá turistická trasa na Benát.
Mapa:
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43