Vŕba hlavatica
Obraz malebnej požitavskej doliny odjakživa spoluvytvárali neodmysliteľné vŕby hlavatice. Lemovali brehy riek, potokov i ciest. Vŕby hlavatice zohrávali dôležitú úlohu hlavne v dedinskom a roľníckom prostredí. Dokazujú to zvyky, porekadlá, rozprávky, povesti a legendy viažúce sa k vŕbe. Starší ľudia často spomínajú na vŕby, ktoré boli na detské hry a schovávačky ako stvorené. Bútľavé vŕby slúžili obyvateľom aj na schovávanie sa pred nepriateľom – najmä počas tureckej okupácie.
Liečivé vlastnosti vŕby poznali už egyptskí a grécki lekári /Hippokrates/. I naši predkovia často využívali kôru vŕby pri liečení rôznych neduhov, napríklad hemeroidov.
Dodnes sa napríklad zachovali staré liečiteľské receptúry z roku 1794 od Juraja Fándlyho. Ak mal niekto hnisavý jazyk, najskôr si dobre musel vyčistiť telo, a potom si z vŕbových prútikov urobil strúhadlo a ním si vydrhol jazyk. Proti červíkom – hlístam v bruchu, si zobrali čerstvý vŕbový prút, zapálili ho, položili ho na misu a nechali ho úplne zhorieť. Popol nabrali na šatku a priložili ju dieťaťu na pupok. Kto nemohol močiť ten si v bielom víne uvaril vŕbové listy a odvar vypil. Podobne odstraňovali aj bradavice a otlaky. Vŕbová kôra spálená na popol, zmiešaná s octom sa priložila na bradavice, otlaky a „kuracie rite“ /kurie oko/. Na krvavé opuchy a pálčivé vredy sa pridával rozdrvený slez s vŕbovým lístím. Vďaka priaznivému prostrediu vŕby sa na nej dokáže usídliť viac ako 100 druhov rastlín, lišajníkov, machorastov a húb. Staršie vŕby poskytujú živé aj odumierajúce drevo pre stovky druhov hmyzu a slimákov. Nájdeme tu dokonca také vzácne druhy chrobákov ako je kováčik, fúzač, roháčik.
Duté kmene vŕb sú ideálnym úkrytom pre zajace, kuny, ondatry, včely, osy, sršne a pod. Vŕby hlavatice mimoriadne obľubujú netopiere a mnohé druhy vtákov. Ich vhodná poloha blízko riek totiž vtáctvu poskytuje množstvo hmyzu ktoré sa tu nachádza. Typy dutín vŕby hlavatice sú vhodné zvlášť pre hniezdenie sov /kuvik, myšiarka, sova obyčajná./ I staré rozpadnuté vŕby treba ponechať vo svojom prostredí, ich význam sa nestráca ani po ukončení vegetačného obdobia, majú totiž veľkú hodnotu pre druhovú ochranu. Patria do krajiny rovnako ako predtým. Mnohokrát sa stáva, že ľudia staré bútľavé vŕby vypaľujú, netušiac, že ničia domov množstvu užitočných živočíchov.
Od polovice 20. storočia je výskyt vŕby hlavatice stále vzácnejší. Jej význam je dnes v súvislosti s miznutím pôvodných druhov skôr ekologický a krajinársko–estetický. Zaujímavé je umelecké zakomponovanie vŕby do voľnej prírody /land art/. Vŕba vďaka svojej rýchlej regenerácii prútia poskytuje zdroj stavebného materiálu. Od nepamäti poskytovala mnohorakú využiteľnosť človeku - na oplotenie, drevené nástroje, pletivo a drevené schránky. Bola dokonca taká vzácna, že si ju medzi sebou odkupovali zemania.
Na Požitaví sa občas, kde-tu nachodí vŕba. Nie je jej toľko ako voľakedy. Poznáme lokality ako napr. Prírodná rezervácia Žitavský luh a Alúvium Žitavy. Jediné miesto v požitavskej doline, kde systematicky pestujú vŕbu je farma Mašekov mlyn na Hornom Ohaji pri Vrábľoch.
Na Mašekovom mlyne vďaka zachovaným pôvodným brehom rieky Žitavy v tejto časti, tu zostali stáť i prastaré vŕby ako svedkovia minulých čias. Okrem zachovania starých vŕb sa ľudia z farmy snažia zabezpečiť aj kontinuálny rast nových stromov. Orezaním vŕby hlavatice tak získajú materiál na založenie vŕbnika (tiež nazývaný aj prútnik) a tým sa zachová špecifická genetická kvalita vŕby, ktorá v regióne Požitavia rástla od nepamäti. Vŕbnik poskytuje prútie, z ktorého sa na kurzoch košikárstva učia ľudia na farme tradičnému spôsobu pletenia košíkov, korbáčov, či vypletaniu plotov. Hrúbka odrezkov závisí od dĺžky intervalov medzi jednotlivými rezmi. Každoročné orezávanie zabezpečí kvalitný košikársky materiál, ak potrebujú hrubšie prúty počkajú dva-tri roky. Vŕbnik založili v januári 2005. O rok na to už poslúžil pri kurze košikárstva.
Použitá literatúra a pramene:
Fándly, Juraj: Zelinkár. Trnava 1793.
Autorom fotografie z orezávania hlavových vŕb v Prírodnej rezervácie Žitavský luh je © Jozef Lengyel.
Ostatné fotografie vyhotovil © Ľuboš Trubíni
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43