Špargľa v Požitaví
Ten asparát (lekársky, lat. Asparagus officinalis) som vo vinici v Opatovciach nad Žitavou, Pod vŕškami, registroval už niekoľko rokov. Počas traktorových prác som neraz zbadal asparágus mohutného vzrastu v rade, medzi koreňmi viniča alebo ma zaujali jeho červené guľky – dozrievajúce semená .
„Ako sa sem dostal? Najskôr dovezený s maštaľným hnojom ako odpad. Darí sa mu, nie ako v kvetináči !" uvažoval som.
Na jar, pri oneskorenej viazačke som ostal nielen prekvapený, ale až zarazený. „Veď toto je špargľa! Zelená špargľa!" Zmätok v hlave. Aká náhoda, či šťastie, za pár hodín som sa dostal k ďalšej rastline asparágu. Odrezané zelené výhonky z dvoch koreňov, vysoké 15 – 2O centimetrov, ešte nezdrevnatené, postačovali na výbornú smotanovú polievku. Bola to „bašta". Chutná bola aj surová. V porovnaní s bielou špargľou je aromatickejšia, pripomína chuť lahodného mladého kalerábu, je vhodná do zeleninových šalátov na zlepšenie chuti i dekorácie šalátových mís.
Do reality ma priviedla moja sestra: "Asparát rastie aj v našich machulinských jarkoch. Chcela som si ho vykopať a presadiť do záhradky, ale bol v takej tŕnine. Suseda Mariena ho má v predzáhradke." Hneď sme ho išli pozrieť. „ Aj ja ho mám. Je to peknô, zelenô, strapatô, do kytíc a na okrasu" pripojila sa ďalšia staršia susedka na Žitavskej ulici.
Špargľová sezóna trvá od apríla do začiatku dozrievania čerešní, najneskôr do Jána. V obchodoch ju v tom čase predávajú v akciových cenách a tak je táto, pre mnohých exotická zelenina dostupná. K nedeľnému obedu ako príloha (uvarená, poliata roztopeným maslom a posypaná upraženou strúhankou) bola výborná.
Uvažujem, či ju na jeseň presadiť z vinici do záhrady a mať ju doma alebo ju len na jar prikryť starými vedrami, aby zatienená (etiolizovaná) bola ešte fajnovejšia.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43