Imelo − láska a zdravie na našich stromoch

Imelo biele je nenápadná rastlina žijúca ako parazit na iných stromoch. Vyrastá v guľovitom tvare. Ma kožovité listy žltozelenej farby a bobuľovité plody sfarbené do biela. Tieto plody nevyklíčia ani vo vode, ani v zemi, len na hostiteľských drevinách, ktorými môžu byt listnaté a ihličnaté stromy.

Do nášho povedomia sa dostalo imelo vďaka jeho vynikajúcim zdravotným účinkom, tiež ako jeden zo symbolov zimných sviatkov.

Už naši predkovia poznali jeho liečivú moc a používali ho pri problémoch so srdcom, pri epilepsii, bolestiach hlavy, alebo dokonca pri omrzlinách. Traduje sa, že imelo si vie poradiť aj s tlakom. Vysoký tlak znižuje a nízky zvyšuje. Imelo ma dokonca priaznivý vplyv na chuť do práce. Šálka čaju a možno sa z každej práce stane radosť. Na vnútorné použitie však slúžia len listy a vetvičky. Bobule predstavujú druhú stránku moci imela, sú jedovaté.

Imelo je zelené aj v zimných mesiacoch, pretože má nepadavé listy. S obľubou slúži ako ozdoba vo vianočných dekoráciách. Nemá však len dekoratívny charakter, viažu sa k nemu aj rôzne povery. Kto vraj imelo zavesí do domu, toho neobíde šťastie a odvaha. A dobrom bude zahrnutý ten, kto sa pod imelom prechádza. Ak na Vianoce dievča pobozká svojho milého pod imelom, tak ich láska bude silnejšia po celý nastavajúci rok. Dobro, šťastie a lásku však prináša len darované imelo, nie to, ktoré si pre seba odtrhneme.

V našich lesoch môžeme pozorovať aj príbuzný Imelovec európsky. Ten má však mäkké a padavé listy, po ktorých zostanú holé vidlicovité konáriky. Jeho plody sú žlté. Imelovec je vzhľadom veľmi podobný s imelom bielym, no ich liečiteľské účinky si nemožno zamieňať. Či majú rovnakú magickú moc, treba len vyskúšať.