Hruška snežná – vzácna drevina Slovenska aj na Požitaví(?)

Hruška snežná (Pyrus nivalis Jacq.) patrí medzi divorastúce „ovocné“ stromy suchších biotopov južného Slovenska s málopočetným výskytom, aj v oblasti Tribeča. Jej ťažisko výskytu je však v Ipeľsko-Rimavskej brázde. O jej výskyte doteraz neexistuje dostatočný počet informácii, ale už teraz je zrejmé, že patrí medzi vzácne prvky našej flóry. Bola zaradená do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska so stupňom ohrozenia DD (čo znamená druh s chýbajúcimi alebo nedostatočnými údajmi) a je uvedená i v Zozname chránených rastlín (vyhláška č. 579/2008 Z. z) so spoločenskou hodnotou 49,79 €. Preto každý jej nový výskyt je z botanického hľadiska vysoko hodnotný.

Knižné zdroje uvádzajú jej výskyt aj v pohorí Tribeč (Flóra Slovenska IV/3, 1992), s jedinou uvedenou lokalitou PR Dobrotínske skaly. Preto je pravdepodobné, že rastie aj južnejšie od tejto lokality, teda v oblasti širšieho Požitavia. Vzhľadom na priaznivejšie klimatické podmienky v tejto oblasti je reálne, že sa tu v budúcnosti zaznamená viacero výskytov.

Stepné, polostepné a zaujímavé krovinové lokality Tribča a Pohronského Inovca poznám pomerne dobre. Jednou z nich sú aj lúky pod Cígerovou skalou (Malá Lehota). Tento rok na jar som tam natrafil na nápadný, krásne rozkvitnutý strom, presnejšie dva, ktoré podozrivo pripomínali práve hrušku snežnú. Pri bližšom preskúmaní už na mieste bolo zrejmé, že ide o tento druh, pretože husto plstnaté listy z oboch strán (typický znak hrušky snežnej) má z ružovitých (Rosaceae) stromovitých drevín len hruška snežná. I kľúč na určovanie rastlín naznačoval, že je to ona. Charakter biotopu tiež zodpovedal jej pravdepodobnému výskytu (i keď je otázne, či tu nebola v minulosti vysadená) a zámenu za ostatné známe druhy z rodu hruška (Pyrus) vylučujem, pretože tie majú listy lysé. Sú to stromy, ktoré sa môžu dožiť aj 100 rokov. Tieto dva exempláre sú asi 40-50 rokov staré a v dobrom stave.

Hľadal som vo všetkých dostupných zdrojoch informácie o jej výskyte, ale jedinú zmienku som našiel v súvislosti s pohorím Tribeč iba spomínanú lokalitu PR Dobrotínske skaly, a potom najbližšie až v oblasti Pukanca (Králik, 1994). V Tribeči a Pohronskom Inovci sa nachádza množstvo vhodných biotopov pre tento vzácny strom. Preto by bolo vhodné venovať im väčšiu pozornosť. Ak sa v oblasti Tribča nachádza viac lokalít hrušky snežnej, po Ipeľsko-Rimavskej brázde by to bola druhá najväčšia základňa genofondu tohto druhu.

Otázkou ostáva i pôvodnosť hrušky snežnej na území Slovenska. Väčšina zdrojov uvádza, že je to pôvodný druh našej flóry, ale napr. Králik (1994) píše, že bola ku nám introdukovaná počas tureckej invázie. Každopádne je to zaujímavá drevina s vysokou estetickou (a aj botanickou) hodnotou a nová lokalita na Tribči môže byť pre nás iba potešiteľná správa.