Poľnohospodárstvo na Požitavsku (4) Patróni poľnohospodárov

Patrónom roľníkov je sv. Izidor a patrónom vinohradníkov sv. Urban. Sochy patróna poľnohospodárov sv. Izidora na poliach na celom Slovensku takmer nenájdeme. Poľnohospodári stavali v poli kríže, pri ktorých sa na poludnie modlili Anjel Pána. Často sa vyskytujú aj sochy sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. Naproti tomu sochy sv. Urbana, patróna vinohradníkov nájdeme skoro vo všetkých vinohradoch obcí Požitavska. Sochu sv. Urbana vo vinohradoch ľahko identifikujeme, lebo ho znázorňuje symbol postavy biskupa.

Patrón poľnohospodárov sv. Izidor

Ochrancom roľníkov je sv. Izidor. Narodil sa v 11. storočí v španielskom Madride. Chudobný chlapec pomáhal ako dieťa rodičom, ale keď vyrástol, išiel slúžiť Janovi de Vergas. Obrábal pôdu v Caramancha, neďaleko Madridu a v tejto službe vydržal do smrti. Zobral si za manželku Máriu Torribiu, pracovitú slúžku. Mali šťastné manželstvo. Boli jedno srdce, jedna myseľ. Keď im ich syn, ktorého im Boh požehnal zomrel, urobili sľub, že budú žiť ako brat a sestra. A tak žili až do smrti. Mladý muž vedel, že bez práce nie sú koláče a vzal si za životné heslo – modli sa a pracuj. Pri práci zistil, že bez požehnania božieho márne je všetko úsilie. To sa dopočul už v detstve z biblických príbehov. Ráno išiel najprv na omšu , kde zostával dlhšie, až potom išiel pracovať. Zlí ľudia ho ohovárali, že tam zostáva, aby nemusel pracovať. Pracoval s radosťou a pociťoval Božiu pomoc. Posilnený milosťou božou pracoval veľmi usilovne. Večer zanechal za sebou viac práce, ako jeho susedia. Pracovný výsledok Izidora vzbudil u spolupracovníkov závisť. Nerozhodli sa nasledovať Izidora, ale naopak, krivo ho obvinili u jeho pána. Ján Vergas sa chcel o tom presvedčiť, išiel preto zavčasu na pole. Izidor sa zjavil na poli, až keď bolo slnko nad obzorom. Nahnevaný pán sa ponáhľal robiť mu výčitky, ale ako sa blížil k nemu, zbadal na svojej roli ešte dva zvláštne pluhy.

Do každého záprahu bol zapriahnutý pár pekných bielych volov. Za volmi kráčali dvaja mladíci v dlhých bielych šatách. To anjeli pomáhali Izidorovi orať! Vergas ľutoval, že uveril závistníkom. Prišiel k Izidorovi a povedal mu: "Všetko, čo je na týchto poliach moje, dávam do tvojej moci. Ty budeš rozhodovať, čo treba robiť. Takto Boh odmenil Izidora aj hmotným požehnaním. Na prvý pohľad niet tu nič veľkého, nič neobyčajného. A predsa Boh povýšil Izidora medzi svojich svätých. Po smrti, 15.5.1170, Boh vykonal skrze sv. Izidora veľa zázrakov. Cirkev pápežom Pavlom V. ho vyhlásila r.1619 za blahoslaveného a pápežom Gregorom XV. 22.marca 1622 za svätého. Pochovaný bol pri kostole sv. Ondreja v Madride. Boh oslávil jeho hrob mnohými zázrakmi. O 40 rokov boli jeho pozostatky prevezené do kostola, neskôr do biskupskej kaplnky. Keď jeho hrob otvárali, našli telo neporušené. Svätosť sv. Izidora ukazuje roľníkom cestu spásy, po ktorej majú kráčať: " Hľadajte teda najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá(Mt 6,33). Ďalší výnimočný jav bol naplnenie prázdneho hrnca jedlom pri poskytovaní almužny hladným. Na prímluvu sv .Izidora bol uzdravený kráľ Filip III. Kráľ dal uložiť ostatky svätého do striebornej, drahými kameňmi ozdobenej rakvy a biskup ho vyhlásil za patróna mesta Madrid. Životné krédo: Modli sa a pracuj!

Ikonografia: zobrazenie v dobovom sedliackom oblečení s atribútmi: motyka, roľnícke náradie – cepy, kosák, vidly a predovšetkým pluh.

Sv. Urban, patrón vinohradníkov, pápež a mučeník

Urban pochádzal zo staroslávnej rímskej rodiny. Narodil sa v 2.storočí, nevieme presne kedy. Obrátil veľa ľudí na kresťanstvo, medzi ktorými sa zvlášť spomína manžel sv. Cecílie, Valerián a jeho brat Tibure, ktorí za kresťanské učenie obaja mučeníckou smrťou zomreli . Bol pápežom v rokoch 222 – 230 za vlády Alexandra Severusa. Cisár bol naklonený ku kresťanstvu, ale nedalo sa zabrániť prenasledovaniu kresťanov pohanským ľudom vedených ukrutným Almachom. Ten najal vyzvedačov, medzi ktorými bol pohan Karpás, ktorý sliedil po kresťanoch. Za prenasledovania kresťanov prišli za biskupom Urbanom traja diakoni, aby ho upozornili na hroziace nebezpečenstvo. Spolu sa skryli vo vinohradoch v jednej jaskyni neďaleko pri hroboch sv. mučeníkov, kde prečkali najkrutejšie časy. Karpás vysliedil ich úkryt a s diabolskou radosťou oznámil to Almachovi. Ten poslal svojich vojakov a chytili pápeža a jeho spoločníkov i uväznili ich. Sv. Urban cnostným životom a horlivým učením obrátil aj pohanov medzi vojakmi.

Medzi pokrstenými vojakmi sa spomína Anolin, ktorého nútil Alnach, aby obetoval v chráme bohyni Diany, čo odmietol a Almach mu dal zoťať hlavu. Miestodržiteľ rozkázal vojakom, aby uväznených kresťanov doviedli k bohyni Diane, aby obetovali. Kresťania už cestou spievali žalmy a pri Diane sa modlili k Bohu a vyznávali meno Ježiš. Pápež Urban povstal pri modle a zvolal: "Nesmierna moc Pána Boha našeho nech ťa znivočí!" A modla spadla, roztrepala sa a zabila pohanských žretcov (kňazov), ktorí okolo nej stáli. Ostatní sa rozutekali a hovorili, že Urban je čarodejník.

Almach dal vystavať novú modlu vo svojom paláci a znovu dal predviesť väzňov. Hrozil, že ak modle nebudú obetovať, tak strašnou smrťou zomrú. Dal ich bičovať a diakon Lucian pri mučení zomrel. Keď nechceli modle obetovať, dal ich odvliesť k chrámu Diany. Pred Dianinym chrámom im postínali hlavy. V noci prišli kresťanskí plukovníci Favian, Ammon a Kalist a tí mučeníkov tajne pochovali na kresťanskom cintoríne 25. mája roku 230. Za pontifikátu sv. Urbana bol protipápežom Hippolitos (217-235). Sv.Urban zomrel mučeníckou smrťou v roku 230. Jeho hrob našli pri vykopávkach v Ríme v r. 1854.

Ikonografia zobrazuje Sv. Urbana v pápežskom rúchu a pri jeho nohách je meč a polámaná modla. Zo života sv. Urbana plynie poučenie: veľa počúvať a málo rozprávať. To je veľmi ťažko dodržať pri posedení s dobrým vínom.