Poľnohospodárstvo na Požitavsku (3) Heraldika požitavských obcí
Heraldika poľnohospodárskeho Požitavska
Heraldika je náuka obsahujúca súhrn základných pravidiel a zvyklostí, podľa ktorých sa tvoria znaky. Heraldika je pomocná veda historická, v ktorej sa znaky riešia aj výtvarno-umelecky. Na erbe sa vyskytujú aj stavby mesta z obdobia vzniku erbu. Obce by si nemali vymýšľať tvar štítu, ale by mali vždy dobovo dodržať tvorbu znaku. To platí aj figúrach uložených do erbu. Heraldici sa snažili dodržať jedinečnosť znaku, aby nedošlo k zhodným erbom, resp. k ich zámene.
O pôvode znakov obcí a miest sa vedú spory aj medzi historikmi, resp. heraldikmi. Jedni sa domnievajú, že znaky sa vyvinuli z pečatí, ktoré sa objavovali už v 12. a 13. storočí. Druhí heraldici tvrdia, že heraldika miest a obcí nemá nič spoločné s pečaťami. Základom každého erbu je štít. Rozoznávame gotický, renesančný, barokový, empírový, normandský, francúzsky, španielsky, taliansky, oválny, kartušový a iné tvary štítov. Keď analyzujeme tvary štítov obcí Požitavska, tak vidíme, že sú všetky španielskeho tvaru. Výnimku tvorí štít obce Hostie, ktorý je a typ odvodený od barokového tvaru štítu. Delený štít sa použil pri zlúčených obciach napr. Nemčiňany (sv. Michal, archanjel) a Rohožnica (poľnohospodárske figúry).
Na štíty sa umiestňujú znamenia erbu – tinktúry a figúra. Heraldika rozoznáva len sedem základných tinktúr. Tinktúry môžu byť farby (tmavé tintúry) a kovy (svetlé tinktúry). Heraldické tinktúry – farby môžu byť: červená, čierna, modra, purpurová, zelená. Heraldické tinktúry – kovy sú iba strieborná a zlatá. Farba štítov obcí Požitavska je rôzna: modrá (Beladice, Lúčnica nad Žitavou, Machulince, Nevidzany, Tajná, Tesárske Mlyňany, Úľany nad Žitavou, Veľké Chyndice, Volkovce); červená (Červený Hrádok, Beša, Hosťovce, Kmeťovo, Kostolany pod Tribečom, Maňa, Malé Vozokany, Mankovce, Slažany, Žikava); zelená (Choča, Hostie, Obyce, Podhájska, Slepčany); čierna (Vieska nad Žitavou). Na štít vo farebnom poli sa umiestňujú figúry. Môže ísť o heroldské figúry (vytvorené geometrickým delením štítu) a heraldické figúry. Heraldické figúry zobrazujú ľudské telo, zvieratá, rastliny, nástroje, nebeské telesá a pod. Pri histórii poľnohospodárstva nám ide o erby hlavne s figúrami pracovných nástrojov poľnohospodárov. Erby požitavských obcí tvorí štít, v ktorom je umiestnené v rôznej polohe v prevažnej miere poľnohospodárske náradie, ďalej trojvršie a slovenský dvojkríž (Hostie, Slepčany), patróni kostolov obcí a ich atribúty (sv. Michal archanjel - Nemčiňany; sv. Mikuláš - Veľké Vozokany; kľúče sv. Petra – Zlaté Moravce), kráľovská koruna a lev (Tesáre, Obyce, Maňa), slnko a hviezdy (Slažany, Úľany), úle (Úľany), ryby a remeselnícke figúry. Až na výnimku erbu z obce Hostie tvorí erb dolu zaoblený neskorogotický štít. V štíte sa nachádza nasledovné poľnohospodárske náradie: lemeš, čerieslo, otka, kosa, kosák, bič, brána, vinohradnícke nože a figúry klasov a strapcov hrozna.
Načo slúžilo poľnohospodárske náradie znázornené na štíte erbu? Lemeš je rezná časť pluhu, ostrá kovová časť pluhu na vodorovné rezanie a podoberanie zeme pri orbe. Čerieslo je zvislé krájadlo na pluhu, resp. časť pluhu – radlica. Otka je nástroj pri pluhu v podobe malého železného škrabáka na drevenej násade, ktorý sa počas orby používa na očistenie lemeša a čeriesla. Tieto figúry najčastejšie symbolizujú poľnohospodársky charakter obcí Požitavska. Figúry klasov obilia majú v štíte obce Kostoľany pod Tríbečom., Kmeťovo, Lúčnica, Machulince, Obyce, Podhájska, Slažany, Uľany, Tesárske Mlyňany, Žikava, Žitavany.
Vinohradnícke figúry (strapec, vínna réva) majú v erbe napr. obce Hosťovce, Nemčiňany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany a ďalšie. Označenie obcí erbom s roľníckymi, resp. poľnohospodárskými nástrojmi a náradím charakterizovalo poľnohospodársky pôvod obcí Požitavska, viď niektoré požitavské erby.
Požitavsko bolo prevažne agrárnou krajinnou oblasťou západného Slovenska. Môžeme to pozorovať aj na obecných erboch Požitavska. Roľníctvo a sedliactvo, ako držitelia poľnohospodárskych statkov, vznikalo už pri zakladaní dedín a obcí. To bol dôvod, prečo si poľnohospodárske náradie dávali obyvatelia do grafického znaku obce. Na rozdiel od obcí, ktoré boli založené na valašskom a banskom princípe, tie majú v znaku banské náradie a pastierske symboly.
Heraldika je náuka obsahujúca súhrn základných pravidiel a zvyklostí, podľa ktorých sa tvoria znaky. Heraldika je pomocná veda historická, v ktorej sa znaky riešia aj výtvarno-umelecky. Na erbe sa vyskytujú aj stavby mesta z obdobia vzniku erbu. Obce by si nemali vymýšľať tvar štítu, ale by mali vždy dobovo dodržať tvorbu znaku. To platí aj figúrach uložených do erbu. Heraldici sa snažili dodržať jedinečnosť znaku, aby nedošlo k zhodným erbom, resp. k ich zámene.
O pôvode znakov obcí a miest sa vedú spory aj medzi historikmi, resp. heraldikmi. Jedni sa domnievajú, že znaky sa vyvinuli z pečatí, ktoré sa objavovali už v 12. a 13. storočí. Druhí heraldici tvrdia, že heraldika miest a obcí nemá nič spoločné s pečaťami. Základom každého erbu je štít. Rozoznávame gotický, renesančný, barokový, empírový, normandský, francúzsky, španielsky, taliansky, oválny, kartušový a iné tvary štítov. Keď analyzujeme tvary štítov obcí Požitavska, tak vidíme, že sú všetky španielskeho tvaru. Výnimku tvorí štít obce Hostie, ktorý je a typ odvodený od barokového tvaru štítu. Delený štít sa použil pri zlúčených obciach napr. Nemčiňany (sv. Michal, archanjel) a Rohožnica (poľnohospodárske figúry).
Na štíty sa umiestňujú znamenia erbu – tinktúry a figúra. Heraldika rozoznáva len sedem základných tinktúr. Tinktúry môžu byť farby (tmavé tintúry) a kovy (svetlé tinktúry). Heraldické tinktúry – farby môžu byť: červená, čierna, modra, purpurová, zelená. Heraldické tinktúry – kovy sú iba strieborná a zlatá. Farba štítov obcí Požitavska je rôzna: modrá (Beladice, Lúčnica nad Žitavou, Machulince, Nevidzany, Tajná, Tesárske Mlyňany, Úľany nad Žitavou, Veľké Chyndice, Volkovce); červená (Červený Hrádok, Beša, Hosťovce, Kmeťovo, Kostolany pod Tribečom, Maňa, Malé Vozokany, Mankovce, Slažany, Žikava); zelená (Choča, Hostie, Obyce, Podhájska, Slepčany); čierna (Vieska nad Žitavou). Na štít vo farebnom poli sa umiestňujú figúry. Môže ísť o heroldské figúry (vytvorené geometrickým delením štítu) a heraldické figúry. Heraldické figúry zobrazujú ľudské telo, zvieratá, rastliny, nástroje, nebeské telesá a pod. Pri histórii poľnohospodárstva nám ide o erby hlavne s figúrami pracovných nástrojov poľnohospodárov. Erby požitavských obcí tvorí štít, v ktorom je umiestnené v rôznej polohe v prevažnej miere poľnohospodárske náradie, ďalej trojvršie a slovenský dvojkríž (Hostie, Slepčany), patróni kostolov obcí a ich atribúty (sv. Michal archanjel - Nemčiňany; sv. Mikuláš - Veľké Vozokany; kľúče sv. Petra – Zlaté Moravce), kráľovská koruna a lev (Tesáre, Obyce, Maňa), slnko a hviezdy (Slažany, Úľany), úle (Úľany), ryby a remeselnícke figúry. Až na výnimku erbu z obce Hostie tvorí erb dolu zaoblený neskorogotický štít. V štíte sa nachádza nasledovné poľnohospodárske náradie: lemeš, čerieslo, otka, kosa, kosák, bič, brána, vinohradnícke nože a figúry klasov a strapcov hrozna.
Načo slúžilo poľnohospodárske náradie znázornené na štíte erbu? Lemeš je rezná časť pluhu, ostrá kovová časť pluhu na vodorovné rezanie a podoberanie zeme pri orbe. Čerieslo je zvislé krájadlo na pluhu, resp. časť pluhu – radlica. Otka je nástroj pri pluhu v podobe malého železného škrabáka na drevenej násade, ktorý sa počas orby používa na očistenie lemeša a čeriesla. Tieto figúry najčastejšie symbolizujú poľnohospodársky charakter obcí Požitavska. Figúry klasov obilia majú v štíte obce Kostoľany pod Tríbečom., Kmeťovo, Lúčnica, Machulince, Obyce, Podhájska, Slažany, Uľany, Tesárske Mlyňany, Žikava, Žitavany.
Vinohradnícke figúry (strapec, vínna réva) majú v erbe napr. obce Hosťovce, Nemčiňany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany a ďalšie. Označenie obcí erbom s roľníckymi, resp. poľnohospodárskými nástrojmi a náradím charakterizovalo poľnohospodársky pôvod obcí Požitavska, viď niektoré požitavské erby.
Požitavsko bolo prevažne agrárnou krajinnou oblasťou západného Slovenska. Môžeme to pozorovať aj na obecných erboch Požitavska. Roľníctvo a sedliactvo, ako držitelia poľnohospodárskych statkov, vznikalo už pri zakladaní dedín a obcí. To bol dôvod, prečo si poľnohospodárske náradie dávali obyvatelia do grafického znaku obce. Na rozdiel od obcí, ktoré boli založené na valašskom a banskom princípe, tie majú v znaku banské náradie a pastierske symboly.
Použitá literatúra:
erby obcí - internet
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43