Poľnohospodárstvo na Požitavsku (1) Počiatky poľnohospodárstva
Požitavsko je stará agrárna oblasť Slovenska. Keby sme skúmali, kde na Požitavsku je najstaršie poľnohospodárstvo resp. roľníctvo, tak by sme sa k výsledku asi nedopracovali. Ľahšia by bola záporná otázka, kde poľnohospodárstvo na Požitavsku nebolo. Aj na túto otázku by sme nedokázali odpovedať. Poľnohospodárstvo bolo rovnomerne rozvinuté popri rieke Žitave a jej prítokoch, čiže na celom toku rieky Žitavy. Keby sme predsa chceli niektorú obec vyzdvihnúť, tak by to bolo možné na základe archeologického výskumu, resp.počte najzachovalejších archeologických nálezov – poľnohospodárskych predmetov. V požitavských lokalitách bežne nájdeme nielen kovové, ale aj kamenné nástroje. Niektoré poľnohospodárske archeologické nálezy z nášho územia - obdobie Nitrianského kráľovstva (9. storočie po Kr.):
Niektoré územia Požitavska archeologicky skúmané zatiaľ neboli a môže nás ktorákoľvek obec či mestečko Požitavska prekvapiť unikátnym nálezom. Ak sa náhodne pozrieme na polia po hlbokej orbe, nájdeme hlinené črepy a zvyšky kamenných a kovových nástrojov. To svedčí o kontinuálnom osídlení a poľnohospodárstve Požitavska. Nálezy dokladujú kultúru s lineárnou keramikou, ktorej nositeľmi sú prví roľníci, ale aj povrchové črepy želiezovskej skupiny a volútovej kultúry atď.čo tiež dokladuje staré roľnícke osídlenia. Odkiaľ prišli prví roľníci na Požitavsko? Bolo to po sťahovaní národov? V ktorom období? S odpoveďou majú problém aj najstaršie a najrozvinutejšie poľnohospodárske krajiny sveta. Už počiatkom stredoveku bol svet nerovnomerne rozdelený.
Východ od nepamäti vynikal umením a prepychom, kým Západ obývali drsní, bojovní barbari, ktorí buď pohŕdali poľnohospodárstvom, alebo ho vôbec nepoznali. Pod patronátom jednotnej moci výrobky z priaznivejších podnebných oblastí a remeslá civilizovanejších národov začali prenikať do západných európskych krajín. Do Európy sa v rámci otvoreného a výnosného obchodu dostali z Ázie a Egypta rôzne plodiny a domáce zvieratá. Takmer všetky kvety, byliny a ovocné stromy čo sú v našich záhradkách, sú cudzieho pôvodu. V mnohých prípadoch to prezrádzajú aj ich názvy, najmä ich prívlastky. Za Homérových čias rástol vinič divo na Sicílii, ale o tisíc rokov sa už Itália mohla pochváliť, že spomedzi 80 najušľachtilejších a najslávnejších vín sa viac ako 2/3 rodia na jej pôde a stadiaľ putovali aj do severnejších krajín Európy. Aj keď sa pochybovalo, či hrozno dozrie v Gálii a burgundské vinice siahajú až do antonínovského obdobia. Dve storočia po vzniku Ríma nepoznali olivy ani v Itálii. Tento užitočný strom sa udomácnil aj v Gálii, hoci sa tvrdilo, že oliva si vyžaduje dostatočnú horúčavu a darí sa jej len v blízkosti mora. Do stredu Európy zatiaľ olivové sady prenikli len ojedinele.
Postupne sa obyvatelia strednej Európy zoznamovali s kultúrnymi travinami (napr. lucernou, ktorej meno a pôvod sa odvodzuje z Médie) a dostatok zdravého zimného krmiva pre statok vytvoril podmienky na rozmnoženie čriedy a stáda, ktoré zasa zúrodňovali pôdu. V starých hroboch pyramíd Egypta nájdeme obiloviny a chlieb. Aj v Číne, kde dokladujú na základe archeologických nálezov vyspelé roľníctvo už pred 3000 rokmi pred Kristom. Aj Egypt aj Čína si poľnohospodárstvo veľmi cenili, lebo bolo živiteľkou národov. Zaujímavým dokladom vyspelosti roľníctva je slávnosť, ktorú nariadil cisár Šen-nung asi v roku 2700 pred Kristom. Pri každoročnej slávnosti bola pôda obradne pripravená za účasti samotného cisára, jeho rodiny a najvyšších dvorných hodnostárov. Zasievali päť druhov najdôležitejších kultúrnych rastlín (pšenica, ryža, dva druhy prosa a sója). Ani Čína sa „nepasuje“ za kolísku roľníctva. V čínskej bájke spred 5000 rokov sa uvádza, že cisár Fo-hi pestovanie obilovín priviezol ľudu Číny pred 1000 rokmi zo západu a to zo strednej Ázie. Ani Egypt ani Čína nevedia bezpečne zistiť počiatky roľníctva.
Preto aj na Požitavsku sa uspokojme zo všeobecným záverom, že roľníctvo je veľmi „dávne“ a siaha do počiatkov osídlenia požitavského územia starými Slovákmi.
Niektoré územia Požitavska archeologicky skúmané zatiaľ neboli a môže nás ktorákoľvek obec či mestečko Požitavska prekvapiť unikátnym nálezom. Ak sa náhodne pozrieme na polia po hlbokej orbe, nájdeme hlinené črepy a zvyšky kamenných a kovových nástrojov. To svedčí o kontinuálnom osídlení a poľnohospodárstve Požitavska. Nálezy dokladujú kultúru s lineárnou keramikou, ktorej nositeľmi sú prví roľníci, ale aj povrchové črepy želiezovskej skupiny a volútovej kultúry atď.čo tiež dokladuje staré roľnícke osídlenia. Odkiaľ prišli prví roľníci na Požitavsko? Bolo to po sťahovaní národov? V ktorom období? S odpoveďou majú problém aj najstaršie a najrozvinutejšie poľnohospodárske krajiny sveta. Už počiatkom stredoveku bol svet nerovnomerne rozdelený.
Východ od nepamäti vynikal umením a prepychom, kým Západ obývali drsní, bojovní barbari, ktorí buď pohŕdali poľnohospodárstvom, alebo ho vôbec nepoznali. Pod patronátom jednotnej moci výrobky z priaznivejších podnebných oblastí a remeslá civilizovanejších národov začali prenikať do západných európskych krajín. Do Európy sa v rámci otvoreného a výnosného obchodu dostali z Ázie a Egypta rôzne plodiny a domáce zvieratá. Takmer všetky kvety, byliny a ovocné stromy čo sú v našich záhradkách, sú cudzieho pôvodu. V mnohých prípadoch to prezrádzajú aj ich názvy, najmä ich prívlastky. Za Homérových čias rástol vinič divo na Sicílii, ale o tisíc rokov sa už Itália mohla pochváliť, že spomedzi 80 najušľachtilejších a najslávnejších vín sa viac ako 2/3 rodia na jej pôde a stadiaľ putovali aj do severnejších krajín Európy. Aj keď sa pochybovalo, či hrozno dozrie v Gálii a burgundské vinice siahajú až do antonínovského obdobia. Dve storočia po vzniku Ríma nepoznali olivy ani v Itálii. Tento užitočný strom sa udomácnil aj v Gálii, hoci sa tvrdilo, že oliva si vyžaduje dostatočnú horúčavu a darí sa jej len v blízkosti mora. Do stredu Európy zatiaľ olivové sady prenikli len ojedinele.
Postupne sa obyvatelia strednej Európy zoznamovali s kultúrnymi travinami (napr. lucernou, ktorej meno a pôvod sa odvodzuje z Médie) a dostatok zdravého zimného krmiva pre statok vytvoril podmienky na rozmnoženie čriedy a stáda, ktoré zasa zúrodňovali pôdu. V starých hroboch pyramíd Egypta nájdeme obiloviny a chlieb. Aj v Číne, kde dokladujú na základe archeologických nálezov vyspelé roľníctvo už pred 3000 rokmi pred Kristom. Aj Egypt aj Čína si poľnohospodárstvo veľmi cenili, lebo bolo živiteľkou národov. Zaujímavým dokladom vyspelosti roľníctva je slávnosť, ktorú nariadil cisár Šen-nung asi v roku 2700 pred Kristom. Pri každoročnej slávnosti bola pôda obradne pripravená za účasti samotného cisára, jeho rodiny a najvyšších dvorných hodnostárov. Zasievali päť druhov najdôležitejších kultúrnych rastlín (pšenica, ryža, dva druhy prosa a sója). Ani Čína sa „nepasuje“ za kolísku roľníctva. V čínskej bájke spred 5000 rokov sa uvádza, že cisár Fo-hi pestovanie obilovín priviezol ľudu Číny pred 1000 rokmi zo západu a to zo strednej Ázie. Ani Egypt ani Čína nevedia bezpečne zistiť počiatky roľníctva.
Preto aj na Požitavsku sa uspokojme zo všeobecným záverom, že roľníctvo je veľmi „dávne“ a siaha do počiatkov osídlenia požitavského územia starými Slovákmi.
Použitá literatúra:
E.Gibbon - Úpadok a zánik rímskej ríše, Tatran 1988
M.Kučera - Slovensko okolo roku 1000, SNM 2002 (obrázky)
Kalendár SSV, 1946
©
Gabriel Šutka
22. október 2008
E.Gibbon - Úpadok a zánik rímskej ríše, Tatran 1988
M.Kučera - Slovensko okolo roku 1000, SNM 2002 (obrázky)
Kalendár SSV, 1946
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43