Oberačky (2. časť)
Zber hrozna je jednou z najdôležitejších prác vo vinohrade. Je výsledkom celoročnej námahy vinohradníka. Vinohradník pred oberačkami pripraví sudy, bečky, putne a všetko potrebné náradie. Na oberačky pozýva členov rodiny i deti, ktoré sa tešia, že môžu počas zberu pobehovať pomedzi viničné kry a dosýta sa najesť chutného zrelého hrozna. Veselá vrava i spev dolieha zo všetkých strán viničnej hory. Najmä vtedy, keď je bohatá úroda.
Oberači nožnicami alebo nožom strihajú zrelé strapce a vkladajú ich do vedier. Z vedier sa šťavnaté bobule vysypú do putne, alebo do bečky, ktorú nosiči odnášajú na chrbte alebo na fúriku do miestnosti, ktorá sa nazýva prešovňa. Naši starí rodičia a ich predchodcovia nepoznali mlynček na mletie, a preto používali drevenú rúčku s rozšíreným koncom, aby rozpučili bobule (ľudovo – bugaňa). V dávnych časoch žena s vyumývanými nohami šliapaním v drevenej kadi pučila hrozno, aby dalo sladkú šťavu. V súčasnosti majitelia zisťujú cukornatosť hrozna a podľa potreby pridávajú cukor, aby víno nestrácalo na akosti.
Šťava sa zlievala do nádoby. Voľakedy používali prútené koše. Cez ich stenu sa do muštu nedostali strapina a šupky. V súčasnosti poznáme modrené sitá, cedidlá a prístroje na odkalovanie. Oberači sa po výdatnom obede, či olovrante napili do sýtosti sladkého muštu. Deti sa s radosťou pridali, lebo sladulinká šťava je aromatická, chutná a výživná.
O ďalšie práce s muštom, ako je napĺňanie sudov, prešovanie, ponechali na domáceho pána. Drevené preše dokázali vytlačiť z bobúľ poslednú šťavu. Pri tejto večernej, či nočnej práci sa susedia vo vinohradoch navštevovali, aby vzájomne odhadli termín kvasenia vína v sudoch. Burčiaková sezóna sa začala. Pôžitkom bolo vypiť si búrlivý vínny mok s priateľmi, či so susedmi. So sviečkou v ruke a s tekvičkou na ťahanie vína sa gazda musel po schodoch do pivnice opatrne približovať, aby ho kvasný proces s nedostatkom kyslíka neprekvapil a nespôsobil, v najhoršom prípade, aj udusenie.
Biely teplý burčiak niekedy búrlivo a rýchlo prekvasil. Niektorí vinohradníci strážili v pivničnom domčeku (ľudovo hajlochu), kedy bude pre nich najlepší. Šťava po vykvasení sa nazývala rampáš, no ten až tak nechutil. Po čase sa víno vyčistilo na vínnych kvasniciach a malo typickú chuť podľa odrody hrozna, a číru lesklú zlatistú farbu. Vinohradník s rodinou a priateľmi dokáže vychutnať každý pohár vína, lebo dobre pozná prácu a námahu vo vinici počas celého roka.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43