Oberačky (1. časť)

Vinice, vinice, peknie ste velice, hej čo bov strapec čerá, neská je mušt z teba. Za sedem dní burčák, na Vianoce víno, hej šak sa vám ho gazda mnoho urodilo.

      Prvá písomná zmienka o vinohradníctve na území Vrábeľ pochádza z 11. storočia. O štyri storočia neskôr sa rozšírilo pestovanie viniča a zároveň obchod s vínom. Na prelome 18. a 19. storočia prisťahovalci z Moravy priniesli so sebou bohaté skúsenosti s pestovaním vínnej révy a pokračovali v domácej tradícii. Až do súčasnosti sú Vráble a okolie široko-ďaleko známe svojim kvalitným vínom. A nielen to. Keďže vinohradníctvo má na našom území bohatú tradíciu a dlhú históriu, ľudia mu prejavujú náležitú pozornosť a úctu. Vo vinohradoch od cesty medzi Vrábľami a Dyčkou vidno pod vinicami, kaplnku sv. Urbana, ktorý je patrónom vinohradníkov. Vinohradníci s podporou vrábeľskej farnosti postavili túto kaplnku v roku 1813. Ďalšia kaplnka sa nachádza vo viniciach na Hornom Ohaji. Tá bola postavená v roku 1867. V oboch sa na deň sv. Urbana každoročne koná pobožnosť. V súpise tureckých vyberačov daní z roku 1664 je zaznamenaný desiatok z muštu, ktorý museli odvádzať tunajší pestovatelia.

Vo viniciach museli majitelia dodržiavať poriadok. Dohliadali na to viniční sudcovia. Hranice viníc boli vyznačené kameňmi alebo plotom. Hlavný vstup do viníc bol od kaplnky sv. Urbana. Na celý rok boli volení vincúri, ktorí vo dne v noci strážili vinice, v zime vinohradnícke pivnice. Prácu vincúrov kontrolovali viniční sudcovia. Povinnosťou vincúrov bolo trikrát obísť všetky vinice. Majiteľov vinohradov poznali, potulujúcich sa cudzích ľudí z vinohradov vyhnali. Na kopci sa nesmeli zdržiavať cudzí, deti a psi bez sprievodu. Zlapaných zlodejov zahlásili viničným sudcom. Sprísnená kontrola bola v čase dozrievania. Vinobranie sa začalo na pokyn viničných sudcov. Gazdovia oberali hrozno naraz. Zvykom bolo obdarovať novou úrodou predstaviteľov obce. Nielen v čase oberačiek bolo zakázané kričať, nadávať a hrešiť, „lebo trafí to hájnik očuť a bude zle. Zachovali to naši otcovia z úcty k týmto darom, tak aj my nech neostaneme dlžni“ tejto tradícii.

      Keď je u nás oberačka, radujú sa Janko Kačka. Veselo si prespevujú a sladký mušt popíjajú. Keď je u nás oberačka, gazda v kedi hrozno chračká. Veselo si pospevuje sem-tam muštu okoštuje. Keď je u nás oberačka, do prešov sa hrozno mačká. Muštík dole odkvapuje, sudy súdky naplnuje.

      Súčasťou nekonečných radov viníc boli „hajlochy“ – vinohradnícke domčeky. Typickým „hajlochom“ bola stavba postavená z nepálených tehál. Dôležitou súčasťou okrem pivnice bola prešovňa (lisovňa), kde sa spracúvalo hrozno na mušt. Z prešovne sa vchádzalo do pivnice, v ktorej boli uskladnené drevené sudy s vínom. Vo vinohradoch sa dodnes zachovalo malé množstvo pôvodných „hajlochov“, niektoré z nich sú už prispôsobené súčasným požiadavkám vinohradníkov.

      Napila som sa, neviem kde, kdože ma domov zavede? Zaviedov by ma z rodiny, boli by o mne noviny. Mosím len sama potrafiť, mala som sa tak nenapiť.

Viničný domček;...

Štavnaté hrozno...

Vrábeľské vinoh...