Keď vinica plače...

Jedno slovenské ľudové príslovie vraví: "Kto nemá roboty, nech si vysadí vinohrad". Dávnejšie bolo česť mať svoju vinicu a pestovať v nej hrozno a neskoršie z neho aj vyrobiť víno. Vinice sa dedili z otca na syna, z pokolenia na pokolenie... Malopestovatelia hrozna – vinohradníci, sa vinohradom s láskou venovali už stáročia. Boli aj horšie časy, vojny, neúrody, suchá, a aj tie lepšie časy bohaté na veľké výnosy. Hoci sa pracovalo ťažšie, všetko ručne a mnohokrát bez dnešných mechanizmov ako sú traktory, motorové striekačky, kosačky..., vždy sa vinič obrábal a pestoval. No a práve v dnešných časoch badať úpadok a nezáujem o toto pestovateľské odvetvie. Badať to aj na samotných viniciach, ktoré zostávajú často neobrábané, zarastené a opustené. A práve aj preto uvediem niekoľko cyklov zameraných na vinohrady, vinič, hrozno, víno, ale aj na samotných vinohradníkov. Úlohou nebude z tohto cyklu spraviť odbornú prednášku, ale len opísať obyčajným perom niečo o viniči, o Manianskom vinohradníctve, i o vínku z miestnej vinohradníckej oblasti Stará hora.
V týchto dňoch vrcholí jedna z najdôležitejších prác vo vinohrade - rez viniča. Rezom redukujeme množstvo a kvalitu úrody. Režeme alebo striháme vinič vo vegetačnom spánku zhruba od polovici januára do konca marca. Rez sa môže vykonávať iba ak nie sú silné mrazy. Príliš neskoré jarné rezy môžu byť problematické, lebo prútie začína pučať a praskať. Pri reze dosť často badáme slzenie alebo ľudovo povedané plakanie (odborne povedané – exudát). Je to spôsobené prúdením miazgy.
Rez viniča je vlastne skracovanie jednoročného dreva, alebo odstraňovanie staršieho nepotrebného dreva z viničového kra (hrubiny). Vzniká odrezaný odpad viničného prútia ľudovo nazývaný révie, ktoré sa páli, alebo drtí.
Vinič rodí na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z vlaňajšieho dreva. Dĺžku rezu, t.j. koľko očiek (púčikov) ponecháme na ťažni, treba prispôsobiť pestovanej odrode. Je niekoľko techník rezu ale v podstate platí, že sa ponechávajú časti, ktoré sú bližšie k dvoj a viacročnému drevu. Pri reze na čapíky odstraňujeme vždy vrchné odrodené výhonky a ponecháme očká, ktoré sú najbližšie k ramenu. Z nich vychováme rodivý čapík. Keď režeme našu vinicu platí: vždy musí ostať aspoň jeden čapík s dvoma – troma očkami a dva sťažne so 6-9 očkami. Spodný výhonok sa zreže na tri očká ako zásobný čapík a výhonok nad ním ťaháme ako sťažeň. Sťažne sa ohýbajú do oblúka a prichytávajú sa o vedenie.

Režeme smerom od očiek tak, aby šťava – exudát netiekla na očká. Tam by zaschla a očko zalepila. Nie je to nič ťažké ale naopak zaujímavé a relaxačné.