Rod Trubini z talianskej Piacenzy

Rod Trubini sa objavuje na území Slovenska po roku 1700. Tento rod prišiel do Vrábeľ zo severu Talianska. Píše sa to v súdobej kronike mesta Vráble. (1)

Staroveká rodina Trubini z regiónu Emilia-Romagna, z oblasti mesta Piacenza, ktorá, podľa niektorých talianskych heraldikov, bola vedľajšou vetvou šľachtického rodu Rubini, pochádzala z okolia jazera Maggiore. Rodu Trubini bol 13. apríla 1706 španielskym kráľom a milánskym vojvodom Filipom V. udelený erb (2). Pietro-Giacomo Trubini, dostal titul grófa a léno mestečka Colico, doživotne dedičné legitímnym mužským potomkom v poradí prvorodenstva, a pri absencii dedičov, prenosné na Dona Giovanniho, rytiera Sv. Giacoma, brata držiteľa povolenia a jeho potomkom.

Vráťme sa však na chvíľu k rodu Rubini, z ktorého Trubiniovci pochádzajú. Rod Rubini pochádza z mesta Bellano, na jazere Como. Medzi jej známych členov patria napríklad - Peter Rubini, ktorý bol členom predstavenstva Gian Galeazzo a Lodovico Maria, vojvodom z Milána, a neskôr guvernérom Pávie, v kniežatstve kráľa Ľudovíta XII Francúzskeho. Giambattista Rubini (1642 Benátky – 17. 2. 1707 Rím) bol talianskym kardinálom. Za kňaza bol vysvätený v roku 1683. Dvakrát sa zúčastnil konkláve (voľba pápeža) v rokoch 1691 a 1700. Alebo Giovanni Battista Rubini (7. apríla 1794 - 3. marca 1854) taliansky tenorista, jeden z najuznávanejších legiend opery.

Rod Trubini patril k Patricijom kvôli verným službám poskytovaných rodine Farnese (3) už v prvých rokoch kniežactva. Patricijovia boli šľachtická, vznešená, privilegovaná vrstva obyvateľstva. Vznik tejto vrstvy sa datuje od čias starovekého Ríma.

Rodine sa v rozmachu piatych storočí podarilo splodiť viacerých mužov, ktorí preslávili svoje meno vo verejnej správe a vojenskej službe. Tak napríklad: Tommaso Trubini, významný doktor práv, ktorý pôsobil v meste Piacenza v roku 1487; Federico Trubini, ktorý sa, pod zástavou Estensy, zúčastnil slávnej Bitky pri meste Polesella, v ktorej pozemná armáda, pod priamym dohľadom Alfonsa, porazila Benátsku republiku; Severino Trubini, kniežací notár, žijúci v roku 1529; Francesco Trubini, kniežací inžinier v meste Parma, pôsobil v roku 1530; Rytier Antonio Trubini, vojak v službách Piera Luigiho Farneseho, žijúci v meste Piacenza v roku 1536; Camillo Trubini, doktor v obidvoch právach (4) žijúci v meste Piacenza v roku 1564; Celestino Trubini, kniežací tajomník a veľvyslanec, žijúci v meste Piacenza v roku 1589; Lanfranco Trubini, doktor v obidvoch právach, žijúci v meste Piacenza v roku 1626; Knieža Luigi Trubini, cirkevný hodnostár, teológ a apoštolský komisár, žijúci v meste Piacenza v roku 1681; Michelangelo Trubini, slávny právnik, člen predstavenstva Súdnej komory v meste Piacenza; žijúci v roku 1724; Valentino Trubini, chirurg, člen mnohých akadémií, žijúci v meste Piacenza v roku 1747.

Trubiniovci sa objavujú v meste Vráble až po tureckých vojnách. Vo Vrábeľskom deftere - daňové registre (súpis daní) Turkom, ktorý sa zachoval z roku 1664 sa priezvisko Trubini ešte neobjavuje, ale v knihe od Štefana Krištofa s názvom „Osobné mená bývalej Tekovskej stolice" sa priezvisko Trubini objavuje už v roku 1700. Z toho teda predpokladáme, že Trubiniovci prišli do mesta Vráble medzi rokmi 1664 až 1700. V súpise daňovníkov Uhorska z roku 1715 sa objavuje meno Georgius Trubini.
Ďalšia zachovaná písomná správa o Trubiniovcoch z Vrábeľ sa nachádza v najstaršej zachovanej matrike narodených mesta Vráble z rokov 1728 až 1743. Prvý z rodu Trubiniovcov, ktorý sa spomína v tejto matrike, je istý Georgius Trubansky (údaj sa spomína dňa 22.2.1729). Ide pravdepodobne o toho istého Trubiniho. Zapisovatelia matrík veľakrát komolili priezviská, a tak sa stalo, že raz priezvisko Trubini uvádzajú ako Trabiny, Trubiniy, Trubansky a pod.

V tom istom roku (1729) sa spomína ďalší člen rodu Trubiniovcov – Joanes Trubini ako krstný otec Stepfana Szaboa. Joanes Trubini sa narodil pravdepodobne okolo roku 1690 a spolu s manželkou Magdou Titos, mal viac ako šesť detí. Prvá dcéra, ktorá je zaznamenaná v matrike, je Elizabetha. Narodila sa 6. novembra 1729 a jej krstnými rodičmi boli Joanes Cernak, Catharina Urban a Joanes Kuty. Ďalší členovia rodu (títo členovia boli pravdepodobne súrodenci Joanesa Trubiniho (* 1695)), sú: Thomas Trubeni – spomína sa v roku 1732, Ivanka Trubinski – spomína sa v roku 1741 a Michael Trubini – spomína sa takisto v roku 1741.

Rod sa rozrastal, pretože Trubiniovci mali veľa mužských potomkov, ktorí ďalej a ďalej zakladali nové vetvy.
Medzi známych Trubiniovcov patril Joanes Trubini (Ján Trubini), ktorý sa narodil 8. septembra 1863 vo Vrábľoch. Za kňaza bol vysvätený 13. mája 1887. Na fare v Gajaroch písal kroniku farnosti. Tu sa v rukopise zachovala filozoficko-historická kniha Zlaté klasy, v ktorej pojednáva o histórii Uhorska, gajarskej farnosti a filiálke Malé Leváre. (5)
Ďalší z rodu Trubini sa spomína v obci Golianovo. Istý Trubini tu bol žandárom, dodnes sa zachovala jeho podobizeň. (6)

Poznámky:
(1) Súdobá kronika mesta Vráble už neexistuje, sú z nej len odpisy (odpis kroniky vyhotovil učiteľ Štefan Solár okolo roku 1938). Legenda o Trubíniovcoch z Talianska však pretrvala dodnes. Podľa legendy bola táto rodina povolaná na stavbu kostola či renesančnej pevnosti Vráble (pevnosť bola vybudovaná v rokoch 1624-1625). Ďalšia legenda hovorí o Trubiniovcoch ako o slávnych staviteľoch mostov v Taliansku, ktorí prišli do Vrábeľ ako murársky či kamenársky majstri.
(2) Rodinný erb Trubini – na modrom štíte tri zlaté prstene s rubínom

(3) Rod Farnese - významný šľachtický rod z Talianska. Napríklad Alessandro Farnese - Pavol III. bol pápežom katolíckej cirkvi v rokoch 1534 - 1549.
(4) „in utroque iure" – tento titul sa používal na prvých európskych univerzitách na označenie diplomovaných doktorov v občianskom práve a v cirkevnom práve; tento výraz sa používa na európskych univerzitách dodnes, hlavne v Nemecku a Švajčiarsku
(5) V júni 1919, kedy bol Joanes Trubini kňazom v dedinke Moča, rabovali tam vojaci Bélu Kuna a obsadili rímskokatolícku faru. Nútili kňaza, aby s nimi bojoval. Dňa 4. júna vo večerných hodinách ho dobitého nakoniec obesili na agátový strom. Po troch dňoch ho dovolili narýchlo pochovať. Roku 1995 jeho telesné pozostatky preniesli na mestský cintorín vo Vrábľoch.

(6) Priezvisko TRUBÍNI sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 101-krát, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
VRÁBLE, okr. NITRA – 63×; LEVICE, okr. LEVICE – 7×; MELEK, okr. NITRA – 7×; CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 5×; ČECHYNCE, okr. NITRA – 4×; LULA, okr. LEVICE – 4×; STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 3×; LEHOTA, okr. NITRA – 2×;
VAJKA NAD ŽITAVOU (obec LÚČNICA NAD ŽITAVOU), okr. NITRA – 2×; VEĽKÁ SUCHÁ (obec HRNČIARSKA VES), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 POLTÁR) – 1×; ZOBOR (obec NITRA), okr. NITRA – 1×; PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×; STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×; (zdroj: P. Ďurčo a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku. CD ROM. Paris: ELRA – 1998)

Použitá literatúra a pramene:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Nitre, archív v Ivanke pri Nitre:
matriky narodených mesta Vráble: 1728-1743, 1755-1778, 1780-1812, 1812-1855, 1855-1869, 1870-1890;
Krištof, Š.: Osobné mená bývalej Tekovskej stolice. SPN Bratislava 1969.
Trubíni, J. – Marko, M.: Vráble na prelome tisícročí. Vydavateľstvo LiečReh Gúth Bratislava, 2001.
Heraldický inštitút mesta Rím, Taliansko
Magazzeno Storico Verbanese 1803-1874
Farský archív Monti Castelnuovo
Štátny archív Reggio Emilia

Poďakovanie:
Ďakujem pani Simone Rossettiovej z Heraldického inštitútu mesta Rím za informácie o rode Trubini, V. Chmmelárovej za preklad textov z taliančiny do slovenčiny a Máriovi Majerčíkovi z Golianova za fotografiu žandára Trubiniho.