Néčeiovci z Vrábeľ

• \| Vytlačiť \|

Pozostalosť vrábeľskej a oslianskej vetvy Néčeiovocov sa nachádza v Štátnom archíve v Leviciach - v pozostalosti poštmajstra Jozefa Néčeia.

Prvýkrát sa Néčeiovci v Oslanoch objavujú okolo roku 1700. No údajne už kráľ Belo IV. im daroval Oslany dedične krátko po tatárskom plienení. Tieto informácie sú však neoverené. Medzi najznámejších Néčeiovcov z Oslian patril Michal Néčei, nazývaný Michal - zakladateľ. Narodil sa 10. júna 1762 v Oslanoch. Založil veľkú základinu (nadáciu), z ktorej neskôr mohli čerpať všetci Néčeiovci pri štúdiách. Zomrel 20. februára 1841 v Bratislave. Ich rod má starú korešpodenciu písanú v starej slovenčine.

Medzi známych Néčeiovcov patrili: nitriansky arcibiskup Eduard Néčei, piarista Hieronym Néčei, nitriansky kanonik Valentín Néčei, vrábeľský poštmajster Jozef Néčei, slávny maliar fauny Štefan Néčei a vrábeľský pravotár Michal Néčei.

Vrábeľskú vetvu rodu založil v roku 1869 Jozef Néčei po príchode do Vrábeľ, kde sa uchádzal o miesto poštmajstra na tamojšej kráľovskej pošte. Zbieral starožitnosti, a tak sa jeho zásluhou Levice neskôr mohli pýšiť pri založení Tekovského múzea. Mal niekoľko detí: Antóniu, Vojtecha, Ernesta, Šarlotu, Štefana a Ladislava. Ich rodina zažila obrovské tragédie. Po úmrtí niektorých detí nasledovali úmrtia ďalších členov rodu. Najskôr to bola smrť syna Ladislava, ktorý zomrel na TBC. A potom syna Štefana, ktorý pre neopätovanú lásku spáchal v Mníchove samovraždu.

Smrťou Jozefa Néčeia vrábeľská vetva Néčeiovcov vymrela po meči. O pár rokov neskôr smrťou jeho mentálne postihnutej dcéry Šarloty aj po praslici. Celá rodina je pochovaná v krypte vo vrábeľských vinohradoch.
Použitá literatúra a pramene:
Monografia Tekovskej stolice z roku 1902
Štátny archív v Leviciach