Ižoldovci

Ižoldovci patrili medzi arcibiskupských predialistov zo sídlom vo Vrábľoch. Ich majetky sa rozprestierali aj v Rybníku. Je to širokorozvetvená rodina. V minulosti v rôznych dokumentoch sú označovaní jednak ako predialisti, kurialisti alebo zemania. Výhodou pre nich bolo, že nemuseli platiť dane a boli oslobodení od akýchkoľvek poddanských dávok, preto ich mená nenachádzame v rôznych daňových súpisoch a urbárskych zoznamoch. Boli chránení aj pred postihom stoličných orgánov a mali svoje vlastné súdy.

Ich rodinná kúria sa nachádzala v blízkosti súčasného kostola. Arcibiskupské panstvo bolo rozsiahle. Bolo rozdelené do 13 oficiolátov. Na čele oficiolátu bol zemepanský riadiaci úradník-kapitán. Jedno zo sídiel oficiolátu bolo v Rybníku. Kapitán v Rybníku držal 12 jazdcov aj s koňmi, ktorí boli k dispozícii pre arcibiskupské vojsko v Nových Zámkoch. Týto jazdci boli oslobodení aj od ostatných daní, dostavali od arcibiskupa plat a mali tzv. cirkevný šľachtický titul. Bol to základ rybníckych zemanov. K ním patrili Ižoldovci, ktorí neskoršie dostali od arcibiskupa aj určitú menšiu plochu pôdy. Nazývali ich aj arcibiskupskými zemanmi - predialistami. V roku 1573 obec Rybník spustošili Turci.

Po komasácii a segregácii v roku 1863 rybnickí zemania Ižoldovci dostali tiež príslušné podiely pozemkov - ornej pôdy, pasienkov, konopísk i lesa. V tomto období sa delila Ižoldovská kúria na sedem rodín.

Najstaršia zmienka o Ižoldovcoch pochádza z roku 1266, keď arcibiskup Filip zriadil v Rybníku svojich predialistov. Najviac zo všetkých Ižoldovcov sa preslávil Štefan Ižold, ktorý sa za výnimočne hrdinský čin preslávil pri oslobodení Viedne od Turkov 11. - 12. septembra 1683. 1. novembra 1685 Štefan Ižold bol povýšený uhorským a českým kráľom, rímsko-nemeckým cisárom Leopoldom Habsburgom I. do šľachtického stavu. Štefan Ižold mal troch synov a jednu dcéru, od ktorých pochádza šľachtický rod. Erb rodu (podľa armálesu z roku 1685) uverejnil uhorský Siebmacher. Tvorí ho modrý štít, v ktorom na zelenej pažiti stojí heraldicky doprava obrátený zlatý grif s hviezdou na hrudi. V ľavej prednej labe drží zelený veniec, v pravej tri biele ľalie. Nad štítom je turnajská prilba so zlatou korunkou. Klenot tvorí od pása vyrastajúce znamenie zo štítu. Prikrývadlá sú modro-zlaté a strieborno-červené.

Štefan Ižold, keď chodil do Vrábieľ, našiel si tam manželku Katarínu Nagyovú. Jej otec sa volal Michal Nagy (predialista) a matka Barbora Sóosová. Katarína mala tri sestry: Annu, Barboru a Alžbetu. Všetky boli vydaté. A mala tiež štyroch bratov: František, Ján, Ladislav, Michal. Štefan a Katarína mali deti, ktoré sa volali Štefan II., Mária, Michal, Ján a po roku 1685 sa narodil Andrej, ktorý je praotcom maďarskej vetvy. V bitke pri Vozokanoch sa zúčastnil pravdepodobne aj otec spomínaného Štefana. Bol medzi 120 jazdcami z Levíc. Zaujímavé je, že v rodovom erbe rodina Ižoldovcov má grifa ako mali Esterháziovci.