Na území obce Vlkas sa nachádzali sídliská neolitickej lengyelskej kultúry, kultúry s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry, staršej doby bronzovej, doby laténskej, slovanské sídliská z 9. storočia a zaniknutá stredoveká osada z 11.-12. storočia. V obci bol nájdený kostrový hrob z obdobia sťahovania národov. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1231, kde sa obec spomína pod menom Villa Wolcaz ako majetok zemepánov zo susednej obce Fyus (Trávnica). Kráľ v roku 1330 daroval obec rodine Kačíkovcov. Od roku 1534 partrila obec rodine Nyáryovcov a neskôr rodine Barlanghovcov a Balogovcov z Fyusu (Trávnice). V roku 1534 mala obec 6 port, v roku 1601 18 domov a majer rodiny Thonhauserovcov (Kiss Valkáz). Počas tureckej okupácie v roku 1608 bola poplatná Turkom i cisárovi. Najstaršie stopy neolitického osídlenia v našej obci dokladujú nálezy keramiky ľudu lineárnej kultúry. Je to najstaršia roľnícka kultúra v Európe z obdobia neolitu. Prítomnosť ľudu lineárnej kultúry želiezovskej skupiny (4100 - 3800 rokov pr. Kr.) v katastri obce Vlkas je archeologicky potvrdená (AÚ SAV), číslo nálezu 9213/80, 9214/80).

Pri kopaní odvodňovacej ryhy nad cestou medzi obcou Vlkas a Hul v roku 1980, bola objavená v hĺbke 0,8 - 1 m kultová jama valcovitého 2 m priemeru sinavého sfarbenia (ako by popol). V jame sa našli črepy lineárnej kultúry želiezovskej skupiny, plochá kamenná brúsená sekerka z prahornej bridlice o dĺžke 7 cm a šírke ostria 3 cm. Sivé črepy sú z hrncovitých nádob, vyrobených z plavenej hliny, zdobených rytými pásmi čiar prerušovaných notovými hlavičkami. Na tenkostennej keramike sa objavujú i horizontálne rady nechtových vpichov. Na hrubostennej červenej keramike je bežná výzdoba a to zátkovité výčnelky, z ktorých pochádzajú pásy nechtových vpichov. Horizontálnymi radmi vtláčaných jamiek pod hrdlom sú zdobené hrubostenné profilované nádoby. Toto územie je považované za jednu z najdôležitejších lokalít želiezovskej skupiny na Slovensku (J. Pavúk: Chronologie der Želiezovce Gruppe - Slov. arch. 1969).

Druhý nález lineárnej kultúry bol objavený pri prieskume Požitavia. Dňa 9. 4. 1980 sa na sprašovej dune nad cestou medzi obcami Vlkas a Maňa zistilo osídlenie ľudom s lineárnou keramikou. Našli sa črepy hrncovitých nádob kultúry s lineárnou keramikou, zhotovených z hliny pomiešanej s plevami. Sivé tenkostenné nádoby s rytými paralelnými čiarami patria želiezovskej skupine. Našlo sa i veľa guľovitých drvičov na mletie obilie. Zároveň sa tu našli črepy z 12. až 13. storočia, ktoré potvrdzujú prítomnosť stredovekej osady, ktorej časť leží v chotári obce Maňa (Archeologický ústav SAV v Nitre (Archeologický ústav SAV v Nitre (AÚ SAV), číslo nálezu 9213/80, 9214/80).

Začiatkom 4. tisícročia pr. Kr. sa na území západného Slovenska vytvorila svojrázna lengyelská kultúra. Názov dostala podľa náleziska Lengyeli v blízkosti mesta Pécs v Maďarsku. Táto kultúra je charakteristická vyspelým poľnohospodárstvom, maľovanou keramikou, prvými medenými ozdobami, rozvinutým kultom plodnosti, strediskovými sídliskami so štyrmi opevnenými, proti sebe stojacimi bránami tzv. rondelmi.

Posledný stupeň lengyelskej kultúry tvorí ludanická skupina (2900 až 2700 rokov pr. Kr.) s typickou baňatou keramikou tzv. mliečnikovité nádoby. Vyskytujú sa aj dvojuché šálky. Prítomnosť ľudí patriacich do ludanickej skupiny v katastri obce Vlkas je archeologicky potvrdená (AÚ SAV v Nitre, číslo nálezu 945/62).

Na pieskovisku JRD, nazývanom Gazdíkov hliník sa na jeseň v roku 1961 našiel kostrový hrob z obdobia sťahovania národov. Vykonala sa zaisťovacia sonda za účelom záchrany ďalších hrobov. Technický dozor pri prácach mal pracovník AÚ SAV Emil Rejholec. Pri týchto prácach sa našli dve kultové jamy z obdobia mladšej lengyelskej kultúry. V jame č. 2 sa našli črepy šálky, ktorá sa dala zreštaurovať. Ide o dvojuchú šálku s vytiahnutými nad okraj presahujúcimi ušami a naznačený pupkami.

V neskoršej mladšej dobe kamennej, odborne nazývanej eneolit, nastáva spracovanie medi, začiatky spoznávania matematiky, geometrie, astronómie, liečenia a spoznávanie prvých zákonitostí prírody. Ľud sa zaoberal chovom dobytka a kočovným poľnohospodárstvom. V strednom eneolite v polovici 3. tisícročia pr. Kr. vznikla svojrázna kultúra s kanelovanou keramikou (2 800 až 2 600 rokov pr. Kr.). Vyznačuje sa typickou žliabkovanou rytou výzdobou keramiky - kanelúrami a leštením povrchu nádob. Prítomnosť ľudí kanelovanej kultúry v katastri obce Vlkas je archeologicky potvrdená (AÚ SAV v Nitre, číslo nálezu 267/57).

Nález keramiky z obdobia kanelovanej kultúry objavil v roku 1957 p. Ostrožlík z Úľán nad Žitavou v pieskovisku JRD.

BRONZOVÁ DOBA

Na Slovensku má tri vývojové stupne: staršia doba bronzová (1 900 až 1 500 pr. Kr.), stredná doba bronzová (1 500 až 1 200 rokov pr. Kr.), mladšia doba bronzová (1 200 až 800 rokov pr. Kr.).

V staršej dobe bronzovej sa na území Slovenska povrchovo ťažila meď. Rozvinulo sa pluhové hospodárstvo, chov dobytka a existovali už opevnené sídla. Je zastúpená hlavne kultúrami, nitrianskou a unětickou. Vyskytujú sa i kultúry hatvanská, maďarovská a otomanská. Maďarovská kultúra (1 900 až 1 500 rokov pr. Kr.) svoj názov dostala od prvého známeho náleziska v obci Maďarovce (dnes Málinec) v okrese Levice. Charakterizujú ju opevnené osady.

V hmotnej a duchovnej oblasti sa výrazne prejavujú kultúrne vplyvy vyspelých stredomorských centier, ako napr. Mykén.. V nálezovom inventári tvorí keramika dôležitú časť. Sú tu zastúpené džbánky, šálky, misy, hrnce, amfory a pod. Prítomnosť ľudí maďarovskej kultúry v katastri obce Vlkas je archeologicky potvrdená (2 AÚ SAV v Nitre, číslo nálezu 2682/65).

Dňa 24. 3. 1965 odovzdal študent Dušan Černák (rodák z Vlkasu) Slovenskému národnému múzeu v Bratislave, oddeleniu archeológie nálezy maďarovskej keramiky. Nález pozostával z 2 krčiažkov, 2 kusov spodnej časti krčiažkov, hlinený plochý praslen a zlomok hlineného závažia. Nález našiel otec menovaného Štefan Černák pri kopaní piesku na pieskovisku pri dnešnom futbalovom ihrisku. Nález sa nachádzal v kultovej jame o šírke 1,2 m a hĺbke 1,5 m (dĺžka sa neuvádza), ktorá mala vypálené dno. Nalez je uložený v Archeologickom múzeu v Bratislave.

OBDOBIE SŤAHOVANIA NÁRODOV

Od polovice 4. storočia na konci rímskej nadvlády nastáva veľká migrácia európskych etník, známa ako sťahovanie národov. Skupiny nomádskych kmeňov sa v Karpatskej kotline objavili už na konci 4. storočia. Z toho dôvodu dochádza na území Slovenska k výrazným etnickým zmenám. Do polovice 5. storočia sa nomádske kmene Hunov spojené pod vedením vodcu Atilu stali dominujúcim etnikom v Podunajsku. Porážka Hunov v roku 451 znamenala rozpad ich ríše.

V bývalej rímskej provincii Panónia sa na základe dohody so Západorímskou ríšou asi v roku 467 usadili východní Góti - Ostrogóti. V roku 469 vtrhli viacerými prúdmi Ostrogóti na územie Slovenska. Jeden prúd prekročil brod Dunaja pri dnešnom Štúrove a spustošili úrodné dolné časti jeho prítokoch, vrátane Žitavy. Prítomnosť Ostrogótov v katastri obce Vlkas je archeologicky potvrdená (AÚ SAV v Nitre, číslo nálezu 418/61).

Dňa 21. 11. 1961 sa pri ťažbe piesku v pieskovisku (Gazdíkov hliník) južne od Vlkasu našiel kostrový hrob z obdobia sťahovania národov. Kostru muža objavili obyvatelia Vlkasu Ján Lénart a Žigmund Demeter. Kostra ležala v hĺbke 150 cm vo vystretej polohe na chrbte s hlavou orientovanou na západ. Pri lebke bol nájdený krčah bledosivej farby (výška 25 cm, priemer drieku 9 cm a priemer dna 5,8 cm) zhotovený na hrnčiarskom kruhu s tmavšími škvrnami. Okraj krčahu je rímsovite členený s výlevkou. Ucho z dvomi plastickými rebrami je rozdelené na tri žliabky. Na hrdle je dvojica plastickej vlnovky, na hornej časti vydutia sú nevýrazné ryhy, medzi ktorými je šrafovaná hladená výzdoba.