Najznámejší rondel, ktorý každý z nás určite pozná, je známy anglický Stonehenge. Bol vybudovaný v období 2.950 až 1.600 pred Kristom. V Anglicku bolo objavených až 80 takýchto rondelov. Lenže predstavte si, že na Slovensku stáli tiež podobné rondely. To by nebolo možno čudné, ale slovenské rondely boli postavené o dvetisíc rokov skôr ako tie anglické. Odborníci predpokladajú, že budovanie rondelov prišlo do Anglicka z východu. O týchto záhadných kruhovitých stavbách vybudovaných našimi predkami nevieme prakticky nič. Zaujímavé na týchto pravekých stavbách je to, že sa zatiaľ objavili iba na dvoch miestach sveta – na britských ostrovoch a v strednej Európe. Rondely boli objavené na Slovensku, dolnom Rakúsku, na južnej Morave, v Čechách a v Bavorsku. Ich pôvod sa odhaduje na obdobie 5000 rokov pred Kristom, a ako sme už spomínali sú staršie asi o tisíc až dvetisíc rokov než britské rondely.

Rondely boli budované v neolite a išlo o priestor ohradený v kruhu so 4 metre hlbokou priekopou. Táto priekopa bola väčšinou na štyroch stranách pravidelne prerušovaná a vytvárala približne 2 m široké prirodzené mosty. Tie slúžili ako vstupy do vnútorného ohradeného areálu. Jeho priemer sa pohybuje od 35 do 300 metrov. Na základe archeologických nálezov sa odborníci domnievajú, že pravdepodobne stredoeurópske rondely boli budované rovnakou technológiou. Rondely sa stavali aj neskôr, ale zrejme ich význam už nebol ten istý ako v lengyelskej kultúre. V strednej Európe nie sú po týchto stavbách žiadne stopy. Okom viditeľné rondely sa nachádzajú len v Anglicku. V Anglicku sa totiž nachádzajú dodnes staré lúky, na ktorých sa neoralo aj 700 rokov!

Jednou z hypotéz podľa astronómov je, že rondely slúžili ako observatórium, hvezdáreň či kalendár pre neolitických roľníkov. Podľa rondela údajne bolo možné pozorovať východy a západy Slnka a západy a východy Mesiaca v splne a to tak, že pozorovatelia mohli vidieť aj vchod do rondela aj Mesiac. Odborníci predpokladajú, že zakladatelia rondelov vytvorili slnečný kalendár pred založením stavby. No nie každý rondel na Slovensku je vybudovaný v smere štyroch svetových strán. Každopádne tieto názory sú zatiaľ iba hypotézami. Viac by nám mohli prezradiť podrobné archeologické prieskumy, ktoré by však boli finančne veľmi nákladné.

Viac svetla do budovania týchto stavieb by nám mohla odkryť vtedajšia klíma. Ako vlastne vtedy vyzeralo naše podnebie? Na začiatku 5. tisícročia pred Kristom pôvodne vlhké počasie sa začalo meniť na teplé a suché. V dôsledku tejto zmeny počasia začalo vysychať územie pokryté černozemou a postupne ho začalo obyvateľstvo opúšťať do mierne kopcovitého terénu, v ktorom sa nachádzala hnedozem, ktorá je počas dlhotrvajúceho sucha vhodnejšia pre poľnohospodárstvo. (Němejcová-Pavúková 1998). A práve v tom čase a na miernych vyvýšeninách vznikajú prvé rondely. Dažde ustúpili a sucho trvalo údajne 300-400 rokov. Zrážky boli len ojedinelé aj to len krátke obdobie.

V tom čase síce bolo teplejšie, ale pri porovnaní s dneškom boli oveľa menšie rozdiely medzi letom a zimou. Dnes sú u nás zimy veľmi mierne a letá nie príliš horúce. No pred 6000 rokmi boli kvôli excentricite dráhy Zeme horúce letá, veľmi teplá jeseň, studená a krutá zima a veľmi chladná jar. Ročné obdobia tiež boli iné ako poznáme dnes. Jar trvala 105 dní (od 28. januára do 13. mája), leto trvalo 80 dní (od 13. mája do 1. augusta), jeseň 105 dní (od 1. augusta do 14. novembra) a zima 75 dní (od 14. novembra do 28. januára). (Pavúk-Karlovský 2005)

V tom čase roľníci nemohli siať tak ako dnes, ale oveľa, oveľa neskôr. Ak by zmeškali siatie, neprežili by. Termíny na siatie vychádzali na 13. mája a 14. novembra (čas jarnej a jesennej sejby). Samozrejme každý rok bola situácia iná, raz bolo chladnejšie raz teplejšie. Záhadou však zostáva prečo obyvatelia opúšťali tieto náročne vybudované rondely vždy po 19. rokoch.

Na území Slovenskej republiky bolo doteraz objavených viac ako 50 rondelov (posledné číslo je 56 rondelov – stav v októbri 2006). Na Slovensku sú najznámejšie rondely v Bučanoch, Svodíne a Žlkovciach (v Žlkovciach bolo palisádové opevnenie). Na Požitaví je to rondel vo Veľkom Cetíne, Golianove, Žitavciach a Hosťovciach. Slovenskí archeológovia študujú rondely už viac ako 25 rokov!

V máji 2001 objavil, vďaka leteckému snímkovaniu terénu, archeológ PhDr. Ivan Kuzma rondel neďaleko Vrábeľ, pri obci Žitavce. Rondel sa nachádza v polohe Nad hlbokým jarkom. Pri snímkovaní sa javil rondel ako mierne nepravidelná, pravdepodobne dvojitá kruhová priekopa. Rondel je umiestnený na miernej vyvýšenine nad Prírodnou rezerváciou Žitavský luh. Z jeho areálu je možný dobrý výhľad v južnom, západnom až severnom smere. Počas magnetometrických meraní v roku 2002 geofyzik PhDr. Ján Tirpák zistil, že rondel má priemer približne 150 m a pokrýva 2,4 ha pôdy. Rondel v Hosťovciach má priemer až 300 m. Požitavský rondel nad Žitavským luhom patrí doteraz medzi najväčšie rondely na Slovensku čo sa priekop týka. Väčšinou má rondel dve až štyri priekopy. Žitavecký rondel má pravdepodobne priekop až šesť. Prvé vonkajšie priekopy dosahujú priemer 132 a 118 m, tretia dosahuje priemer 108 m, ďalšie tri 75, 60 a 40 m. Zostáva záhadou nejasná anomália, tiahnuca sa krížom cez rondel. Archeológ Ivan Kuzma predpokladá, že mohlo by teoreticky ísť o starú komunikáciu. Povrchovým zberom v roku 2002 PhDr. Kuzma získal menšie množstvo črepového materiálu z obdobia lengyelskej kultúry.



Použitá literatúra a pramene:
Cheben, I. - Kuzma, I.: Otázky neolitu a eneolitu našich krajín. AU SAV Nitra 2005.
Karlovský, V.: Rondel v Bučanoch ako možné slnečné a mesačné observatórium. www.portcoeli.sk/old/archeoastro/
Keys, D.: Archeológovia odkrývajú kamenné srdce Európy, SME 23. 6. 2006
Kuzma, I. – Tirpák, J.: Rondel v Žitavciach. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2002, s. 78
Němejcová-Pavúková V., 1995 Svodín Zwei Kreisgrabenanlagen der Lengyel Kultur, UK Bratislava 1995.
Pavúk, J.: Sídlisko lengyelskej kultúry v Žlkovciach ohradené palisádami, Archeologické rozhledy 1992, 44, 3-9.
Pavúk, J. – Karlovský, V.: Astronomická orientácia rondelov lengyelskej kultúry, CrP 2002/6, 7-8
Pavúk, J. – Karlovský, V.: Kalendáre neolitických roľníkov, Kozmos 1/2005, 18-21.
Pavúk, J. - Karlovský, V.: Rondely vydali astronomické tajomstvo, SME 9. 11. 2006
Letecké fotografie vyhotovil PhDr. Ivan Kuzma (Všetky práva vyhradené!)
Fotografiu anglického Stonehenge vyhotovil Martin Michalička (Všetky práva vyhradené!)