Rehoľník a kňaz Jozef Mášik (1906-1961)

O niektorých osobnostiach pochádzajúcich zo zlatomoravského regiónu neexistujú v regionálnej odbornej historickej literatúre skoro žiadne informácie. O týchto osobnostiach možno povedať ako keby sa na ne tak trochu zabudlo. Jednou z nich o ktorej je potrebné vyplniť biele miesto je aj osoba rehoľníka a kňaza Jozefa Mášika.

Jozef Mášik sa narodil v dnešných Žitavanoch 14. marca 1906 (1) ako tretie dieťa otcovi Valentovi a matke Alojzii rod. Baťalovej. Po absolvovaní ľudovej školy v rodnej obci a meštianskej školy v Zlatých Moravciach sa Jozef rozhodol, že vstúpi do rehole sv. Františka v Trnave, z ktorej ale napokon v roku 1926 odišiel. Božie cesty však chceli aby Jozef Mášik pokračoval v rehoľnom živote, avšak už v reholi Tešiteľov Božského srdca z Gethseman, ktorá na území Slovenska pôsobila od roku 1927 v Marianke. Štúdium preto v rokoch 1926-1930 absolvoval na lýceu kongregácie Tešiteľov vo Viedni a po nich ukončil aj filozofické a teologické štúdiá v Brne. Počas svojho pôsobenia v reholi prijal rehoľné meno Prokop. (2)

Primičnú svätú omšu odslúžil v rodnej obci a následne sa jeho pôsobiskami stali Viedeň a Marianka v ktorej pôsobil ako provinciál. Pôsobenie v Marianke je spojené s jeho neúnavnou činnosťou pre túto rehoľu, ktorá bola napríklad spojená s predsedníckou funkciou v spolku Matice Mariatálskej. Jej cieľom bolo šíriť úctu k Panne Márii, vydávať časopis Mariatál, udržiavať umelecké pamiatky a vôbec starať sa o všetko, čo slúžilo k povzneseniu tohto pútnického miesta. Popri tom, že kňaz Mášik pôsobil v Marianke veľmi rád sa vracal do svojho regiónu. Jednu z udalostí, ktorú treba obzvlášť pripomenúť je, že práve on na slávnostnú nedeľu 26. septembra 1943 vítal rehoľu Tešiteľov v Zlatých Moravciach. Bol pri posvätení domu a kaplnky rehole na Bernolákovej ulici a jeho zápalistá reč, ktorá odznela pred zhromaždeným davom sa niesla v duchu prosby o čo najväčšiu priazeň pre došlých rehoľníkov. (3) Jeho krátky článok s názvom Človek mieni, Pán Boh mení v časopise Mariatál je smutným príbehom o Lukášovi Kováčovi z Kňažíc (dnes obec Žitavany), ktorý narukoval do 1. svetovej vojny a je tak isto dôkazom o vzťahu kňaza Mášika k rodisku. (4) Počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 sa zmenili životy všetkým rehoľníkom a nebolo to inak ani u Jozefa Mášika.

Svoju životnú skúšku si prežil v centralizačnom kláštore v Podolínci a aj v Malackách. Po internácii v kláštoroch pôsobil ešte krátko vo farnostiach v Chropove, Hájskom (5), a v Blatnom pri Senci, ale v roku 1961 sa prihlásili zdravotné problémy kvôli ktorým bol hospitalizovaný v Bratislave. Na jeho žiadosť ho ale previezli do nemocnice v Zlatých Moravciach, kde 4. mája 1961 zomrel. Pochovaný je v rodných Žitavanoch.

Poznámky:
(1) Niekedy je uvádzaný aj dátum narodenia 15.3. 1906.
(2) Archív rehole Tešiteľov Božského srdca z Gethseman Marianka, osobný spis Jozef Mášik.
(3) Mariatál, ročník (roč.) V., číslo (č.) 3, 1943, s. 20.
(4) Mariatál, roč. III., č. 1, 1941, s. 17-18.
(5) Slovenský národný archív, Slovenský náboženský fond, Marianka-Kongregácia bratov Tešiteľov z Getseman, spis Jozef Mášik, škatuľa č. 37.

Osobný spis Joz...

hrob Jozefa Máš...

Reč Jozefa Máši...