Dr. Ľudovít Benkö

(nar. 1839 Palárikovo – 1919)

Dr. Ľudovít Benkö sa narodil v roku 1839 v Slovenskom Mederi dnešné Palárikovo. Svoje detstvo a mladosť prežil v Tekovskej župe. V rokoch 1857 – 1861 študoval medicínu vo Viedni a v Budapešti. Stáž vykonával u renomovaného budapeštianskeho chirurga Sebastiána Kováča. Lekársku prax začal vykonávať v Nemocnici Sv. Rochusa v Budapešti. Dňa 23. júna 1863 bol vymenovaný za hlavného lekára Tekovskej župy. Ihneď po nástupe do Zlatých Moraviec poukazoval na kritický stav verejného zdravotníctva.

Dr. Benkö sa už v roku 1863 zaslúžil o založenie župnej nemocnice v Chyzerovciach. O tri roky neskôr ho vyznamenali za zásluhy pri potlačení epidémie cholery. Neskôr v roku 1875 sa zasadil o presťahovanie župnej nemocnice do vyhovujúcejších priestorov na Bernolákovu ulicu. Župná Nemocnica v Zlatých Moravciach vznikla hlavne vďaka úsiliu Dr. Benköa, ktorý dal za vlastné peniaze vyhotoviť stavebný projekt na nový infekčný pavilón u budapeštianskeho architekta Franza Kolbenheyera.

Dr. Benkö bol veľký humanista. Vo svojej lekárskej praxi sa riadil vlastným heslom: „Čo veda nedokáže vyliečiť – vylieči súcit a láska." Jeho vrodené sociálne cítenie bolo príkladné, keď chudobných často liečil zadarmo. V roku 1893 za jeho tridsaťročné mimoriadne zásluhy v oblasti zdravotníctva bol vymenovaný za kráľovského lekárskeho radcu, zomrel v roku 1919.
Je nesporné, že dnešná Nemocnica v Zlatých Moravciach mala niesť vo svojom názve práve meno Dr. Ľudovíta Benkö, ako ocenenie za všetko to priekopnícke a pozitívne čo pre naše zlatomoravské zdravotníctvo pred stopäťdesiatymi rokmi vykonal.

Dr. Benkö sa intenzívne venoval aj fotografickej činnosti. V rokoch 1890 – 1899 vytvoril množstvo fotografických prác s adekvátnym obsahom svojej doby. Podarilo sa mu zdokumentovať život tak vyšších vrstiev spoločnosti, ako aj tých najchudobnejších. Zaznamenal ľudí pri rôznych pracovných činnostiach, zvečnil aj dobovú architektúru a krásu vtedajšej krajiny. Vyše tristo negatívov na sklenených doskách sa našlo v roku 1983 na povale pri asanácii Evanjelickej fary v Zlatých Moravciach, kde Ľudovít Benkö v minulosti býval.

Hoci dnes sa už nedozvieme, aký fotografický prístroj Dr. Benkö používal, podľa fotografických výsledkov môžeme usudzovať, že to mohol byť švajčiarsky prístroj SINAR, ktorý na svoju dobu dosahoval vysokú technickú úroveň.
My, súčasníci, sme povinní fotografovi Benkövi vysloviť vysoké uznanie a najmä vďačnosť za jeho vzácne etnografické dielo, chrániť ho i zachovávať, ale hlavne sa starať o jeho ustavičné oživovanie, ako autentický obraz našej histórie.

Dnes, vďaka Dr. Benköovi, môžeme s hrdosťou konštatovať, že na Slovensku sa nájde sotva mesto, s takou bohatou zbierkou fotografického materiálu z 19. storočia, ako práve Zlaté Moravce.
Žiaden písomný, ani iný výtvarný prejav nedokáže tak verne zachovať obraz svojej doby, ako dokumentárna fotografia. Preto múzejná zbierka fotografických platní od Dr. Benköa i množstvo fotografií, ktoré vlastnia a opatrujú viacerí občania, sú nenahraditeľným podkladom pre vznik monografickej obrazovej publikácie.

Takáto nevšedná kniha by predstavovala dokument mimoriadnej hodnoty, ba priam ideálnu kroniku či učebnicu o minulosti Zlatých Moraviec a regiónu horného Požitavia.