Benjamín Tinák

Po promócii pracoval doktor Benjamín Tinák v Ružomberku. Tu si našiel aj svoju životnú partnerku, s ktorou má 3 dcéry a tešia sa zo šiestich vnúčat. Atestoval z vnútorného lekárstva, v rokoch 1960 – 1968 bol obvodným lekárom v Likavke. Odtiaľ sa vybral ako lekár Československej geologickej expedície do Mongolska. Päť rokov pôsobil v etiópskom Harare ako primár a  riaditeľ nemocnice. Žil tam s manželkou a dvomi dcérami, ktoré v Harare navštevovali súkromnú anglickú školu. Najmladšia dcéra sa narodila po návrate v Ružomberku. Od roku 1972 pôsobil na internej klinike fakultnej nemocnice v Martine. Do Ružomberka sa vrátil v roku 1975 ako zástupca primára interného oddelenia. V roku 1982 založil liečebňu pre   dlhodobo chorých, ktorej bol primárom a riaditeľom. Po odchode do dôchodku v roku 1994 pracuje ako lekár, aj keď už len s menším úväzkom a literárne tvorí. V roku 1990 obhájil na trnavskej univerzite vedeckú prácu o ochrane života a udelili mu titul PhD. – doktor filozofie. Žil v Ružomberku. V rodnej obci Maňa mu dňa 5. novembra 2004 udelili čestné občianstvo a Slovenský rozhlas pripravil reláciu o jeho živote a diele pod názvom Čisté studničky. Benjamín Tinák zomrel 17.februára 2008 v Ružomberku vo veku nedožitých 78 rokov.

Tvorba:

Popri náročnej práci lekára sa venoval i literárnej činnosti. Prvé verše uverejňoval pod pseudonymom v rôznych časopisoch (Pionierske noviny, Kultúrny život, Smena a i.). V roku 1962 debutoval zbierkou básní, v roku 1975 vydal prvú knižnú prózu. V oblasti poézie sa venoval témam koncentračných táborov, svetu chudoby či vykorisťovaniu, ale tiež používa motívy atómovej bomby. V próze sa zaoberá rozsiahlou výpoveďou o zážitkoch a faktoch z Etiópie, problémami zodpovednosti lekára voči pacientovi či otázkou interupcie a novodobou pliagou ľudstva - drogovou závislosťou. Všetky jeho prozaické diela sú inšpirované vlastnými zážitkami.

Poézia

1962 - Špirála
1966 - Na čisté dná prameňov