Náš kráľ Belo IV. rieši spor medzi Ondrejom z hradu Bana a Ostrihomskou kapitulou
Náš kráľ Belo IV. rieši spor medzi Ondrejom z hradu Bana a Ostrihomskou kapitulou
Stoličný Belehrad, 14. november 1265
Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy , Haliče, Lodomerice a Kumánie, všetkým verným Kristovým, jak prítomným, tak aj budúcim pozdravenie a blaženosť od toho, kto ju udeľuje. Na vedomie všetkým, ktorých sa týka, dávame, že naši verní, Abram prepošt, Valentín Kantor, Magister Gregor a dekan Wytka, ostrihomskí kanonici v mene Ostrihomskej kapituly, proti grófovi Ondrejovi z Bane , ohľadne troch bodov, nižšie uvedených, týkajúcich sa vlastníctva zeme zvanej Horný Ohaj , poručenie vo forme svätej záveti grófa Ondreja z Moraviec , v tom čase nami vyslaného sudcu, dľa svedectva Nitrianskej kapituly a frátra Petra, magistra špitálskeho domu a konventu svätého kráľa ostrihomského, že štvrtina zeme , zvaného Harast, ako sa hovorí, nebola vlastníctvom spomenutého grófa Ondreja, ale patrila celá uvedenej kapitule.
Po druhé o to, že 40 jutár rolí nepatrili spomenutému grófovi Ondrejovi dedične, a za tretie o tom, že štvrtina lesa zvaného Beruk nepatrila grófovi Ondrejovi, ale uvedenej už kapitule v celistvosti, z čoho jasne vyplýva, že uvedené tu pozemky, o vlastníctve ktorých boli vyslaní muži Ostrihomskej kapituly pripravení svedčiť, a to ako podľa listín Nitrianskej kapituly, tak aj podľa spisov spomenutého konventu a špitála sv. kráľa v Ostrihome a po návrate k nám uviedli, že všetky zeme na juh od obce Horný Ohaj, obývané ľuďmi Ostrihomskej kapituly, a to ako role, tak aj lesy, lúky a háje poručil uvedený gróf Ondrej Ostrihomskej kapitule na večné časy. Oproti tomu uvedená kapitula prenechala zeme, ležiace pri dedine grófa Ondreja, zvanej Jovka tomuže grófovi Ondrejovi na veky.
Pozemky oddelil chotármi, ako o tom čítame v listinách kapituly a konventu špitálskeho domu, nasledovne: Prvá méta začína vo východnej časti obce Tajná , kde medzi dvoma starými métami, ktoré oddeľujú obec Tajná od pozemkov kapituly, sú dve nové méty. Odtiaľ pokračuje hranica smerom na západ popri starej ceste, ktorá vedie od Vrábeľ smerom k dedine Nevidzany. Tu postavili dve méty. Odtiaľ vedie cesta popri lese, kde vyznačili dve nové méty pod stromom cezmínom a tu vstupuje do lesa, uprostred sú tiež dve méty, odtiaľ pokračuje cez role k ceste, vedúcej do obce Jovka, aj tu nájdeme dve méty. Pokračuje hájom a tu pod hruškou sú tiež dve méty na mieste, kde vstupuje do koryta Žitavy a tu končia hranice dvoma métami.
My teda po spravodlivom a zákonitom prevedení tejto kompozície prípadne usporiadania medzi uvedenými stránkami, so svedkami potvrdzujeme a svojou autoritou upevňujeme týmto a na večnú hodnotu opatrujeme dvojitou našou pečaťou.
Dané skrz ruky nášho Magistra Farkaša, vyvoleného kancelára stolično-belehradského úradu, milovaného a verného
Roku Pána 1265, 14. novembra, v 30-tom roku nášho panovania.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Originál listiny je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti - DL 584, F IV/3 275. Listinu z latinčiny do slovenčiny preložil PhDr. Otomar Gergelyi v roku 1989.
©
Soňa Trubíniová
30. máj 2011
Stoličný Belehrad, 14. november 1265
Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy , Haliče, Lodomerice a Kumánie, všetkým verným Kristovým, jak prítomným, tak aj budúcim pozdravenie a blaženosť od toho, kto ju udeľuje. Na vedomie všetkým, ktorých sa týka, dávame, že naši verní, Abram prepošt, Valentín Kantor, Magister Gregor a dekan Wytka, ostrihomskí kanonici v mene Ostrihomskej kapituly, proti grófovi Ondrejovi z Bane , ohľadne troch bodov, nižšie uvedených, týkajúcich sa vlastníctva zeme zvanej Horný Ohaj , poručenie vo forme svätej záveti grófa Ondreja z Moraviec , v tom čase nami vyslaného sudcu, dľa svedectva Nitrianskej kapituly a frátra Petra, magistra špitálskeho domu a konventu svätého kráľa ostrihomského, že štvrtina zeme , zvaného Harast, ako sa hovorí, nebola vlastníctvom spomenutého grófa Ondreja, ale patrila celá uvedenej kapitule.
Po druhé o to, že 40 jutár rolí nepatrili spomenutému grófovi Ondrejovi dedične, a za tretie o tom, že štvrtina lesa zvaného Beruk nepatrila grófovi Ondrejovi, ale uvedenej už kapitule v celistvosti, z čoho jasne vyplýva, že uvedené tu pozemky, o vlastníctve ktorých boli vyslaní muži Ostrihomskej kapituly pripravení svedčiť, a to ako podľa listín Nitrianskej kapituly, tak aj podľa spisov spomenutého konventu a špitála sv. kráľa v Ostrihome a po návrate k nám uviedli, že všetky zeme na juh od obce Horný Ohaj, obývané ľuďmi Ostrihomskej kapituly, a to ako role, tak aj lesy, lúky a háje poručil uvedený gróf Ondrej Ostrihomskej kapitule na večné časy. Oproti tomu uvedená kapitula prenechala zeme, ležiace pri dedine grófa Ondreja, zvanej Jovka tomuže grófovi Ondrejovi na veky.
Pozemky oddelil chotármi, ako o tom čítame v listinách kapituly a konventu špitálskeho domu, nasledovne: Prvá méta začína vo východnej časti obce Tajná , kde medzi dvoma starými métami, ktoré oddeľujú obec Tajná od pozemkov kapituly, sú dve nové méty. Odtiaľ pokračuje hranica smerom na západ popri starej ceste, ktorá vedie od Vrábeľ smerom k dedine Nevidzany. Tu postavili dve méty. Odtiaľ vedie cesta popri lese, kde vyznačili dve nové méty pod stromom cezmínom a tu vstupuje do lesa, uprostred sú tiež dve méty, odtiaľ pokračuje cez role k ceste, vedúcej do obce Jovka, aj tu nájdeme dve méty. Pokračuje hájom a tu pod hruškou sú tiež dve méty na mieste, kde vstupuje do koryta Žitavy a tu končia hranice dvoma métami.
My teda po spravodlivom a zákonitom prevedení tejto kompozície prípadne usporiadania medzi uvedenými stránkami, so svedkami potvrdzujeme a svojou autoritou upevňujeme týmto a na večnú hodnotu opatrujeme dvojitou našou pečaťou.
Dané skrz ruky nášho Magistra Farkaša, vyvoleného kancelára stolično-belehradského úradu, milovaného a verného
Roku Pána 1265, 14. novembra, v 30-tom roku nášho panovania.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Originál listiny je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti - DL 584, F IV/3 275. Listinu z latinčiny do slovenčiny preložil PhDr. Otomar Gergelyi v roku 1989.
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43