Zámocká kaplnka v Topoľčiankach
História/popis:
Súčasťou národnej kultúrnej pamiatky „Kaštieľ v Topoľčiankach“ je aj zámocká kaplnka, ktorej história siaha do 17. storočia. Pri prestavbe kaštieľa za Ladislava Rákocziho (1636 - 1664) ponechali zo severozápadnej bašty okrúhly baštový interiér, v ktorom sa kaplnka nachádza. Bašta tvorí presbytérium kaplnky, ktorej nepravidelná loď je vklinená medzi severný a západný trakt kaštieľa. Kaplnku dala vybudovať grófka Alžbeta Rákocziová – Erdödyová (+ 1707) pri priležitosti založenia Karmelitánskeho bratstva. 16. júla 1686 bola kaplnka pripravená prijať obraz Panny Márie z Karmelu, dar pápeža Inocenta XI. a privítať arcibiskupa Juraja Széchényiho, ktorý Bratstvo sv. Škapuliara v Topoľčiankach založil. Kaplnka bola cieľom pútnikov od jej založenia až po obdobie smutne známych päťdesiatych rokov 20.storočia. Dvere kaplnky sa pre pútnikov zatvorili.
Znova sa otvorili 12. mája 1990, kedy po obnovení ju vysvätil arcibiskup Mons. Ján Sokol, metropolita trnavský. Vysviacka sa konala z podnetu a za spoluúčinkovania vdp. kanonika Emila Scheimera, miestneho správcu fary. V kaplnke sa nachádzajú mnohé umelecké diela. Na oltári je kópia Rafaelovej Sixtínskej Madony. Je to náhrada za obraz Panny Márie z Karmelu, ktorý bol prenesený do farského kostola. Za oltárom vo výklenku je kópia Murillovej Madony. V priečelí kaplnky sú obrazy štyroch evanjelistov od viedenského maliara Huberta Mauera. Vzácnym originálom je „Pieta“ Kristus po sňatí z kríža/ od slovenského maliara Eduarda Ballu z Liptovského Mikuláša (1859 – 1936), profesora na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Obraz maľoval v Ríme v roku 1892. Nad vchodom kaplnky je cenný obraz Alžbety Rákocziovej, rod. Bánfy (+ 1663). Jej dcéra Alžbeta Rákocziová dala v roku 1663 benediktínskemu mníchovi Basíliusovi namaľovať obraz svojej matky, ako leží v honosných šatách vystretá na katafalku. Obraz je dodnes zavesený nad vchodom v zámockej kaplnke. Dopĺňa ho aj latinský text, ktorý v preklade do slovenčiny znie: „Kým som priadla niť života, bola som ako perla, bola som kvet. Teraz som už len ako hmla, ako dym, prach a popol.“ Jestvuje o ňom povesť, vraj každý rok v deň úmrtia Alžbety Rákocziovej, obraz presne o polnoci za veľkého hukotu spadne zo steny kaplnky.
Pred vchodom do kaplnky, v rohu renesančnej arkády, je malý zvon z roku 1694, ktorý zvolával osadenstvo kaštieľa na modlitby a bohoslužby. V súčasnosti v deň púte býva v kaplnke ranná bohoslužba, popoludní litánie a kaplnka je celý deň otvorená pre pútnikov. Je možné si dohodnúť v kaplnke aj prehliadku, prípadne sobáš. Pri významných príležitostiach sa tam koná sv. omša.
Fotogaléria:
Prístup ku kalvárii:
Zámocká kaplnka sa nachádza na poschodí zámku Topoľčianky
©
Ondrej Valach
10. máj 2010
Súčasťou národnej kultúrnej pamiatky „Kaštieľ v Topoľčiankach“ je aj zámocká kaplnka, ktorej história siaha do 17. storočia. Pri prestavbe kaštieľa za Ladislava Rákocziho (1636 - 1664) ponechali zo severozápadnej bašty okrúhly baštový interiér, v ktorom sa kaplnka nachádza. Bašta tvorí presbytérium kaplnky, ktorej nepravidelná loď je vklinená medzi severný a západný trakt kaštieľa. Kaplnku dala vybudovať grófka Alžbeta Rákocziová – Erdödyová (+ 1707) pri priležitosti založenia Karmelitánskeho bratstva. 16. júla 1686 bola kaplnka pripravená prijať obraz Panny Márie z Karmelu, dar pápeža Inocenta XI. a privítať arcibiskupa Juraja Széchényiho, ktorý Bratstvo sv. Škapuliara v Topoľčiankach založil. Kaplnka bola cieľom pútnikov od jej založenia až po obdobie smutne známych päťdesiatych rokov 20.storočia. Dvere kaplnky sa pre pútnikov zatvorili.
Znova sa otvorili 12. mája 1990, kedy po obnovení ju vysvätil arcibiskup Mons. Ján Sokol, metropolita trnavský. Vysviacka sa konala z podnetu a za spoluúčinkovania vdp. kanonika Emila Scheimera, miestneho správcu fary. V kaplnke sa nachádzajú mnohé umelecké diela. Na oltári je kópia Rafaelovej Sixtínskej Madony. Je to náhrada za obraz Panny Márie z Karmelu, ktorý bol prenesený do farského kostola. Za oltárom vo výklenku je kópia Murillovej Madony. V priečelí kaplnky sú obrazy štyroch evanjelistov od viedenského maliara Huberta Mauera. Vzácnym originálom je „Pieta“ Kristus po sňatí z kríža/ od slovenského maliara Eduarda Ballu z Liptovského Mikuláša (1859 – 1936), profesora na Akadémii výtvarných umení v Budapešti. Obraz maľoval v Ríme v roku 1892. Nad vchodom kaplnky je cenný obraz Alžbety Rákocziovej, rod. Bánfy (+ 1663). Jej dcéra Alžbeta Rákocziová dala v roku 1663 benediktínskemu mníchovi Basíliusovi namaľovať obraz svojej matky, ako leží v honosných šatách vystretá na katafalku. Obraz je dodnes zavesený nad vchodom v zámockej kaplnke. Dopĺňa ho aj latinský text, ktorý v preklade do slovenčiny znie: „Kým som priadla niť života, bola som ako perla, bola som kvet. Teraz som už len ako hmla, ako dym, prach a popol.“ Jestvuje o ňom povesť, vraj každý rok v deň úmrtia Alžbety Rákocziovej, obraz presne o polnoci za veľkého hukotu spadne zo steny kaplnky.
Pred vchodom do kaplnky, v rohu renesančnej arkády, je malý zvon z roku 1694, ktorý zvolával osadenstvo kaštieľa na modlitby a bohoslužby. V súčasnosti v deň púte býva v kaplnke ranná bohoslužba, popoludní litánie a kaplnka je celý deň otvorená pre pútnikov. Je možné si dohodnúť v kaplnke aj prehliadku, prípadne sobáš. Pri významných príležitostiach sa tam koná sv. omša.
Fotogaléria:
Prístup ku kalvárii:
Zámocká kaplnka sa nachádza na poschodí zámku Topoľčianky
Viac...
Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43