Židovská komunita v Zlatých Moravciach (2. časť)

K hospodárskym, spoločenským a kultúrnym pomerom v druhej polovici 19. storočia aj v Zlatých Moravciach veľkou mierou prispeli tamojší židovskí obyvatelia. Zaoberali sa obchodom a výrobou. Predpokladá sa, že prvé židovské rodiny prichádzali do Zlatých Moraviec už od roku 1868.

Zo stredoveku sa v Zlatých Moravciach nezachovali správy o židoch. Pre starodávne zákonné nariadenie nesmeli sa židia usadiť v okruhu 8 míľ (asi 60 km) od banských miest. Toto nariadenie stratilo platnosť v roku 1867, kedy sa zaručila židom úplná rovnosť. Po budapeštianskom kongrese (16. december 1868), keď sa židovské obce Uhorska delili na ortodoxné a neologické, sa Zlaté Moravce prihlásili k neologickému smeru. Neskoršie vznikla v Zlatých Moravciach aj ortodoxná obec. Preto boli v meste dve synagógy a aj dva cintoríny. O obidvoch cintorínoch podrobne písal J. Ondriaš v Tekovských novinách 01/2006.

Neologický cintorín sa nachádzal na západnej strane mesta, za železničnými koľajami, vľavo vedľa Martinského kopca. Celý areál cintorína bol chránený vysokým kamenným múrom. Nie je zistený rok vzniku tohto cintorína. Medzi inými bol na tomto cintoríne pochovaný aj Albert Petö s rodinou a známa rodina Drexlerová. Podľa odhadu sa na cintoríne nachádzalo asi 100 – 120 náhrobných kameňov zo sivého alebo čierneho mramoru a z lešteného kameňa. Náhrobky boli zväčša bez výzdoby. Nápisy boli v maďarčine, hebrejčine, nemčine ale aj v slovenčine.

V Knihe starých pohľadníc a fotografií od Mariána Tomajku nájdeme na strane 22 fotografiu tohto cintorína okolo roku 1898. V súčasnosti sú niektoré náhrobné kamene zvalené a poškodené. Kamenný múr sčasti zostal a v jednej časti je nahradený betonovým oplotením.

Ortodoxný cintorín vznikol na začiatku 20.storočia na zaujímavom mieste. Asi tri kilometre východne od Zlatých Moraviec na pahorku v podhorí Pohronského Inovca, v katastri obce Kňažice. Táto lokalita je na katastrálnej mape zaznačená ako Suličín – Gasmanka. V období vzniku cintorína to boli pasienky, miestami ovocné stromy, neskoršie aj vinohrady. Na holom pahorku bolo cintorín vidieť už zdiaľky. V súčasnosti je celé toto podhorie zarastené krovím, stromami a až do roku 2000 bol cintorín značne zdevastovaný.

V rokoch 2001 až 2005 bola podľa projektu SOS centra ÚZ ŽNO v Banskej Bystrici urobená obnova a rekonštrukcia viac ako 50 rokov neudržiavaného ortodoxného cintorína. Bolo urobené nové oplotenie betónovými doskami, osadená železná brána, postavené a znova osadené náhrobné kamene. Cintorín sa rozkladá na ploche 2700 metrov štvorcových a dnes je už zasa dôstojným miestom odpočinku mnohých židovských občanov. Rekonštrukciu finančne a morálne podporil aj rabín Samuel Schlessinger zo Štrasburgu, ktorého predkovia pochovaní na tomto cintoríne pôsobili na začiatku 20. storočia ako rabíni v Zlatých Moravciach. Pomníky sú zväčša kamenné menej mramorové s hebrejskými nápismi. V súčasnosti tu stojí vyše 70 pomníkov, nie sú to všetky, mnohé sa stali obeťou zlodejov.

Okrem rabína Samuela Schlesingera (+1929), ktorého pomník stojí na samom vrchu, je tu pochovaný aj už spomínaný predseda židovskej náboženskej obce Samuel Ascher ako aj ďalší príslušníci kňazského rodu Kohen.
Hneď za bránou cintorína je tabuľka s hebrejským textom, kde nájdeme meno Samuel Schlesinger aj obec Kňažice, do ktorej chotára cintorín patril. Celý text z tabule bude zverejnený v ďalšej časti.

Už roky veľmi rád chodím na vychádzku „po Suličíne", vedľa ortodoxného cintorína. Z celej cesty je pekný výhľad na Zlatomoravecko a na pohorie Tribeč.

Súvisiace články:

Židovská komunita v Zlatých Moravciach (1. časť)

Židovská komunita v Zlatých Moravciach (3. časť)

fotografie: Ondrej Valach