Židovská komunita v Zlatých Moravciach (1. časť)

Osud židovskej komunity v každom meste či obci na Slovensku je osobitý. Dnes už skoro nenájdeme pamätníkov tých čias, keď ešte v zhode žili vedľa seba židovské a nežidovské rodiny. Onedlho už nebude nik, čo by si to mohol pamätať, budú len archívy, dokumenty a listiny, v ktorých si záujemca bude môcť vyhľadať strohé a často neúplné informácie o dejinných faktoch (Prof. Pavol Mešťan).

O židovskej komunite v Zlatých Moravciach zapísal niektoré údaje Dr. Štefan Rakovský v knihe Zlaté Moravce, niekoľko riadkov je aj v knihe Zlaté Moravce od Mariána Bátoru a kol. Fotografiu židovského cintorína a fotografiu židovskej synagógy nájdeme aj v knihe Mariána Tomajku Zlaté Moravce na starých pohľadniciach a fotografiách. Zaujímavú pohľadnicu prvej menej známej synagógy ako aj text k obidvom synagógam v meste nájdeme aj v knihe P. Pečadného a R. Pročku Zlaté Moravce na starých pohľadniciach. Obsiahlejšiu štúdiu o židovskej komunite v Zlatých Moravciach robil ako diplomovú prácu, neskoršie ešte rozšírenú, pracovník ÚPN PhDr. Ján Ondriaš, ktorý publikoval aj dva články v Tekovských novinách 01/2006 a 05/2006. V Pamäti národa 04/2008 publikovala článok Postavenie židovskej komunity v Zlatých Moravciach po vyhlásení autonómie Slovenska PhDr. Martina Flamová, pracovníčka ÚPN v Bratislave.

Zaujímavý bol Židovský večer, ktorý organizovalo Mesto Zlaté Moravce 14. decembra 2005 v divadelnej sále Domu kultúry. PhDr. Ján Ondriaš a PhDr. Martina Flamová hovorili na základe svojich výskumov o osudoch moraveckých židov, nezabudli ani na zoznam židov Zlatých Moraviec, ktorí zahynuli, prípadne prežili genocídu. Nielen mňa, ale určite aj ostatných najviac zaujalo vystúpenie jedného zo žijúcich z komunity židov v Zlatých Moravciach Jossi Steinera, ktorý po náročnej životnej púti dnes pôsobí ako košický rabín. Zaujímavá bola aj výstava fotografií a dokumentov zachytávajúcich život židov v meste.
Dr. Štefan Rakovský uvádza, že podľa schematizmu z roku 1876 žilo v Zlatých Moravciach 298 židov, ktorý mali aj vlastnú synagógu. Ďalej uvádza, že v roku 1876 boli synagógy aj v Kňažiciach, v Topoľčiankach a vo Vieske nad Žitavou. Židovská matrika Zlatých Moraviec sa dátuje od roku 1880 a prvá zápisnica židovskej náboženskej obce je až z roku 1897.

Spomenul som pohľadnicu P. Pečadného z roku 1900, na ktorej vidno prvú synagógu v Zlatých Moravciach. Nachádzala sa na dnešnej Robotníckej ulici, vtedy nazývaná Školská ulica. V tom období pôsobili neologickí a ortodoxní židia v spoločnej náboženskej obci. Po roku 1868 sa židovské obce Uhorska delili na ortodoxné a neologické. V Zlatých Moravciach vznikla neskoršie samostatná ortodoxná obec. Preto v roku 1926 sa v meste začala stavať ortodoxná synagóga a ešte na začiatku 20. storočia mali aj vlastný cintorín.

Podľa dostupných prameňov pohyboval sa počet židov v Zlatých Moravciach takto:
rok 1914 - 200 žid. obyvateľov
rok 1919 - 369
rok 1932 - 452

V dvadsiatych rokoch bol predsedom náboženskej obce Samuel Ascher, rabínom už koncom Rakúsko- Uhorska bol Samuel Schlesinger až do svojej smrti v roku 1929. Posledným hlavným rabínom bol Martin Haberfeld (Mordecha), nar. 12. októbra 1912, ktorý zahynul v koncentračnom tábore Sachsenhausen.

Podľa sčítania ľudu v roku 1938 sa v Zlatých Moravciach k židovskej národnosti prihlásilo 88 a k židovskému náboženstvu 435 obyvateľov, čo bolo 10,23% z celkového počtu 4249.

Tak v prvej polovici 20. storočia boli v Zlatých Moravciach dva židovské cintoríny a pravdepodobne aj dve synagógy. Presne sa nevie, dokedy existovala prvá synagóga. O druhej synagóge toho vieme viac, podrobne píše o nej J. Ondriaš v Tekovských novinách 05/2006, teda aspoň niekoľko údajov.

Postavená bola na vtedajšej Irminej ulici, dnes Štúrova ulica. Slávnostné vysvätenie ortodoxnej synagógy bolo 13. septembra 1927. Postavená bola vo veľmi krátkom čase, za jeden rok, hoci by sa nezdalo, ale potrebná suma 250 tisíc korún sa nie ľahko hľadala. Veľká podlhovastá budova s vysokou škridlovou strechou bola dlhá 23,6 m, široká 13,2 m a vysoká 8 m. V hornej časti bol balkón, na ktorom počas modlitieb stáli alebo sedeli ženy. Na prízemí boli muži a pred lavicami sa nachádzal drevený podlhovastý stôl, z ktorého sa čítalo a vysvetľovalo Písmo. Zvitky Písma boli uchovávané v drevenej skrinke, ktorá sa volala Aron Ha-Kodeš. Vchod do synagógy nebol z ulice, ale od rabínovho domu.
Synagóga prežila v pokoji až do vojnových dní, kedy ju vyrabovali príslušníci Hlinkoej gardy. Bombardovanie mesta prežila a svoju funkciu plnila aj po roku 1945. Neskoršie bola zatvorená a v roku 1951 sa začala prestavba synagógy na telocvičňu, ktorá je tam dodnes.

Súvisiace články:

Židovská komunita v Zlatých Moravciach (2. časť)

Židovská komunita v Zlatých Moravciach (3. časť)