Vzácny kňaz na Skýcove

Skýcov je známa obec, ktorá bola počas druhej svetovej vojny vypálená. V tom období, od roku 1932, na Skýcove pôsobil ako správca farnosti Štefan Halmoš, ktorý bol nielen duchovným otcom veriacich, ale bol aj technicky nadaný. Vybudoval nádrž na vodu, zhotovil turbínu a vyrábal elektrickú energiu, ktorá slúžila na osvetlenie kostola, fary a javiska počas divadelných predstavení na 2 - 3 hodiny denne. Zakúpil starší premietací prístroj a pomocou vlastnej energie premietal filmy v škole, vedľa fary. Zrenovoval aj kostol a urobil v ňom mnohé úpravy.
Ako sa zachoval v tragickm období v marci 1945 katolícky kňaz Štefan Halmoš opisuje originálny list z archívu. List napísal 18. marca 1945 farár - dekan z Topoľčian Mons. Anton Richter vikárovi Slovenskej armády Mons. Michalovi Buzalkovi.
„Prichodí mi zvestovať Vašej Exelencii veľmi smutnú správu. Osud Skýcova je spečatený. 15. marca 1945 o 11,00 hod. Nemci dali vybubnovať, že do druhej hodiny popoludní, každá živá duša musí opustť obec. Miestneho farára Štefana Halmoša vzali pod výsluch, takže chudák, v čase čo mu stál k dispozícii k baleniu, zabalil si len veci pre malý kufrík, všetko ostatné tam zanechal, hoci posledný opustil obec. Napochytre skonzumoval sv. hostie, kalichy kdesi ukryl, ale matriky a ostatné veci ostali na svojich miestach. Ľudia vzali, čo mohli, chlapi ešte predtým odišli do hôr. Pán farár Halmoš, prešiel cez Topoľčany 16. marca, u mňa nocoval zmalátnený a nervove nadmierne zdeprimovaný. Len sa díva, díva pred seba.
Včera 17. marca prešli dve karavány Skýcovčanov cez Topoľčany, bolo ich okolo 600 ľudí, strašný obraz to bol. Okolo nich žandári a nemeckí vojaci s automatmi, aby sa nikto nemohol odtrhnúť od karavány. Išiel som k nim, potešoval ich, človek sotva sa dostal k slovu pri toľkom náreku žien a detí. Toľko som sa dozvedel, že majú byť všetci dočasne umiestnení na území bojnianskej farnosti. Aj som hneď napísal pánu farárovi, aby z kazateľnice týchto ľudí odporúčal svojim veriacim do pozornosti a aj sám sa pričinil o zmierenie trpkého osudu týchto vyhnancov. Skýcovský pán farár Halmoš príde ešte ku mne, kde si nechal bicykel a vráti sa k svojim veriacim. Dedina bude pravdepodobne vypálená.“ Toľko z listu, v knihe Krížom k svetlu (str.260).
Farár zo Skýcova Štefan Halmoš aj počas tragických udalostí spolucítil s obyvateľmi Skýcova. Nemci mu umožnili zostať v dedine, ale on odmietol ich ponuku a vydal sa so svojimi ovečkami na púť do neznáma. Mohol zostať aj na fare v Topoľčanoch, ale nechcel opustiť svojich veriacich a zostal s nimi, hoci nevedel, aký osud ich všetkých čaká.
Michal Buzalka o udalosti vzápätí referoval svojmu priateľovi Ferdinandovi Coburgovi: „Veľmi smutnú zvesť som dostal, že moja bývalá farnosť Skýcov už neexistuje. Nemecké vojsko obyvateľstvo z obce odviedlo a celú dedinu vypálilo... Veľmi som sa zarmútil nad tým a vyhŕkli mi slzy nad krutým osudom týchto nevinných ľudí. Nech sa stane vôľa Božia! Však ich Pán Boh neopustí. Tohto roku je 25 rokov, ako som odišiel zo Skýcova.“
Skýcovský farár Štefan Halmoš sa spolu s občanmi, so svojimi veriacimi, vrátil do vypálenej obce. Celá táto udalosť zanechala stopy na jeho zdravotnom stave. Pomerne mladý 42-ročný zomiera v roku 1946 a pochovaný je na dôstojnom mieste na cintoríne pri kostole na Skýcove.

Použitá literatúra
Peter Slepčan, Róbert Letz: Krížom k svetlu, Dobrá kniha Trnava 2011
Helena Juríková: Skýcov 1298 – 2008, Obecný úrad Skýcov 2008