Utečenci z roku 1944

Obdobie druhej svetovej vojny je v Kronike obce Kozárovce zaznamenané spätne a len v krátkosti. Chýbajú pritom informácie o viacerých udalostiach. Tieto sa dajú doplniť len na základe výskumu v archívoch a výpovede pamätníkov. Zaujímavou, aj keď krátkou epizódou v dejinách našej obce boli ukrajinskí utečenci. Títo sa na Slovensku objavili v roku 1944.

Po napadnutí Sovietskeho zväzu v júni 1941 nemecká armáda rýchlo obsadila územie Ukrajiny. Nemci ustanovili na dobytom území Ríšsky komisariát Ukrajina, pričom západná Ukrajina sa spolu s východným Poľskom stala súčasťou Generálneho gubernátu. Počas okupácie Ukrajiny časť obyvateľstva kolaborovala s režimom. Dokonca došlo aj k vytvoreniu 14. haličskej divízie SS, ktorá bojovala na strane wehrmachtu. Keď v roku 1944 Červená armáda spustila mohutnú ofenzívu na východnom fronte, narástla medzi obyvateľmi kolaborujúcimi s Nemcami panika. Ľudia sa obávali perzekúcií zo strany stalinistického režimu. V priebehu jari a leta 1944 nastal masívny odchod obyvateľstva, ktoré spolupracovalo s Nemcami alebo s ukrajinskými nacionalistami a hlásilo sa k myšlienkam samostatnej Ukrajiny. Jedna časť utečencov išla cez Maďarsko do Rakúska a druhá časť cez Poľsko do Nemecka a na Slovensko.

Už koncom júla 1944 začali na Slovensko prichádzať prví ukrajinskí, poľskí a ruskí utečenci. Ich príchod opísal aj Jozef Cíger Hronský v knihe Svet na Trasovisku. Slovenská vláda udelila azyl približne 20.000 utečencom. Títo mali byť rozmiestnení na celom území vtedajšej Slovenskej republiky. Kozárovce boli dôležitým železničným dopravným uzlom, cez ktorý sa v roku 1944 premiestňovali utečenci. Títo mali byť ubytovaní aj v Kozárovciach. Podľa zápisnice z 5. augusta 1944, ktorá sa nachádza v Štátnom archíve v Leviciach boli posúdené miestnosti v tunajšej rímskokatolíckej škole. Bolo stanovené, že sa tu môže uchýliť 100 osôb. V susedných Tekovských Nemciach sa mohlo ubytovať 30 a Čaradiciach 20 osôb. V ten istý deň Obvodný notársky úrad v Kozárovciach nariadil Jozefovi Benčaťovi a vdove Alžbete Kabátovej mať v pohotovosti pár koní s rebrinákom a pohoničom pre dovoz slamy a batožiny utečencov. Dňa 21. augusta 1944 boli upozornení obvodným notárskym úradom starostovia obcí Kozárovce, Nemce a Čaradice, že v najbližších dňoch by mali do okresu Zlaté Moravce prísť utečenci v počte až 3.000 osôb. Títo mali byť vyložení na železničnejstanici v Kozárovciach. Priamo v Kozárovciach sa malo ubytovať 150 osôb, v Tekovských Nemciach 100 a v Čaradiciach 50 osôb. Obce mali zabezpečiť ubytovanie v školách, slamu, kotly, drevo a povozy. Predpokladalo sa, že potraviny budú mať utečenci so sebou, alebo im ich pridelí okresný úrad. Písomné doklady o príchode utečencov z tohto obdobia sa nezachovali. Títo pravdepodobne do obce neprišli, keďže o týždeň vypuklo Slovenské národné povstanie.

Práve vypuknutie povstania zmenilo situáciu. Na území ovládanom povstalcami zostalo viacero utečencov, ktorí boli vystavení represáliám zo strany partizánov. Aj to spôsobilo, že sa rozhodlo o presune na územie Tretej ríše. Ministerstvo národnej obrany Slovenskej republiky oznámilo 15. 9. 1944, že utečenci budú prepravení do Nemecka. Na Slovensku mohli zostať len tí, ktorí mali tu príbuzných alebo mali status nepostrádateľných pre hospodárstvo. Odchod zo Slovenska zabezpečovali miestne úrady, bezpečnostné zložky, nemecká okupačná správa a aj príslušníci 14. haličskej divízie. Táto sa zúčastnila potlačenia SNP a medzi utečencami boli aj rodiny jej vojakov.

O prvých dvoch utečencoch v Kozárovciach sa dozvedáme až 23. septembra 1944, keď sem boli poslaní žandárskou stanicou v Hliníku nad Hronom. Namierené mali do Zlatých Moraviec.Konkrétny záznam o prítomnosti ukrajinských utečencov v našej obci je z 25. októbra 1944. Z dvoch potvrdení, ktoré vydal Obvodný notársky úrad v Kozárovciach a slúžili ako legitimačný doklad, sa dozvedáme o 20 Ukrajincoch, ktorí prišli do obce zo Senohradu (okres Krupina) a cestovali ďalej do Zlatých Moraviec. 31. októbra 1944 prešiel cez železničnú stanicu v Kozárovciach transport ukrajinských utečencov, v ktorom bolo 467 osôb nad 10 rokov a 37 osôb mladších. Okrem toho tu bolo 10 koní, 8 vozov a 21.550 kg batožiny. Tento transport smeroval do železničnej stanice Devínska Nová Ves - štátna hranica. Sem išiel aj transport, ktorý prechádzal cez železničnú stanicu Kozárovce 10. novembra. Bolo v ňom 326 osôb nad 10 rokov, 35 osôb pod 10 rokov, ďalej 16 koní, 10 vozov, 4 kravy a 15 050 kg batožiny. Menšie transporty smerovali do hlavnej stanice v Bratislave. Takýto transport prešiel cez železničnú stanicu 2. novembra a bolo v ňom spolu 59 osôb. Ďalší prišiel do Kozároviec 20. novembra a bolo v ňom 84 osôb, 10 koní a 7 vozov. Posledný prešiel dňa 30. novembra a bolo v ňom 12 ľudí a 2 000 kg batožiny. To sa však už k našej dedine blížil front.

Okrem úradne doložených železničných transportov si obyvatelia Kozároviec spomínajú na Ukrajincov, ktorí prešli cez dedinu na vozoch smerom na Zlaté Moravce. V dedine sa snažili doplniť zásoby vody a jedla. Dlhoročný obecný kronikár a učiteľ na Základnej škole v Kozárovciach Gašpar Švolík si konkrétne spomína na skupinu elegantne oblečených ľudí na 20-30 vozoch, o ktorých sa dozvedel, že boli umelcami Kyjevskej opery.

Literatúra:
MIČKO, P: Ukrajinskí, poľskí, ruskí utečenci na Slovensku na konci druhej svetovej vojny. In: Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IV. (Zost. P. Mičko-M. Šmigeľ). Banská Bystrica 2005, s. 400-413.
ŠMIGEĽ, M.: Príchod ukrajinských utečencov na Slovensko v roku 1944, ich štruktúra a rozmiestnenie v republike. In: Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IV. (Zost. P. Mičko-M. Šmigeľ). Banská Bystrica 2005, s. 414-428.
Štátny archív Nitra, pobočka Levice, fond Obvodný notársky úrad Kozárovce 1944-1945.

Rieka Hron

pri Kozárovciac...