Tie požitavské zvony... (1.časť)

Tento príspevok pozostáva z troch naväzujúcich častí: zvony, zvonenie a zvonice

Zvony
Odkedy sú známe zvony vo svete a na Slovensku, či Požitavsku? Aká bola ich veľkosť, váha, tvar? Ako sa zvony vyrábali? Odkiaľ sa zvony na Požitavsko dovážali? Známi výrobcovia zvonov na Slovensku. Prečo sa staré zvony nezachovali? Základná terminológia zvonov.
„Vynález“ zvonov sa datuje ešte do čias staroveku, ale ich účel bol iný. Zvony a zvončeky sa používali pri bohoslužbách už v najstarších časoch, najmä v Egypte a v Grécku. Prvý veľký zvon, podľa legendy, dal zhotoviť roku 304 Paulinus pre kostol v Nole. Určenie a forma zvonov, ktoré poznáme v súčasnosti má svoje počiatky v 4.storočí, a to po rozšírení kresťanstva. Prvé zvony sa podobali obráteným kotlom, či sudom alebo včelým úľom. Až nástupom gotiky sa začala meniť podoba zvona a zvony už dostávali elegantný vzhľad. Prvý kresťanský zvon vznikol údajne v talianskej provincii Campana. Neskôr od čias Karola Veľkého sa už všeobecne používali zvony v kostolných vežiach, resp. v osobitných zvoniciach. V roku 604 nariadil pápež Sabinianus používanie zvonov na cirkevné účely. Prvé zvony historického významu viseli vo veži chrámu sv. Štefana vo francúzskom meste Orleans. Keď franský kráľ Chlotar napadol mesto, tak orleánsky biskup nariadil zvoniť na poplach. Hlahol zvonov bol tak silný, že franské vojsko sa naľakalo a ušlo z boja. Podľa zdroja KN 5/71 zvon svojim hlaholom hlásal: „vivas voco, mortuo plango, fulgura frango tj. živých zvolávam, mŕtvych oplakávam, mraky rozháňam. Zvon varoval pred nepriateľom, oznamoval nebezpečenstvo a zároveň dlho bol i takmer výlučným časovým signálom.
K najstarším zachovaným zvonom v Nitrianskom samosprávnom kraji patrí asi odlievaný starý zvon z obce Ladice a je z roku 1315. Ak históriu tohoto zvona porovnáme s najznámejšou bazilikou sv. Petra v Ríme, kde najstarší zvon je z 13. storočia a váži 18 q, tak sa „dožil“ takmer 700 rokov. Medzi najväčšie zvony sveta patrí zvon zvaný „Car Kolokol“, ktorý roku 1653 namontovali na moskovskom Kremli. Najväčší zvon, už pri prvom zvonení praskol. Je vysoký 5,5 m a samotný váži 201916 kg.
Zaujímavosťou je, že v talianskom meste Raverete uliali zvon zo 17 bojujúcich národov a to z bronzových súčiastok vyslúžilých kanónov. Týmto zvonom nazvaným „Smútiaca Mária“ zvonili každý večer na pamiatku padlých v I. sv. vojne.

Výroba zvonov
Prvé plechové zvonce do drevených zvoníc v dávnej minulosti zhotovovali skúsení kováčski majstri. Túto výrobu zakrátko nahradila technológia odlievania zvonov v špecialnych dielňach. Zvon sa odlieva z ocele alebo zliatin napr. bronzu. Zvonovina je zliatina 80% medi (Cu) a 20% cínu (Sn). Traduje sa, že prvými zhotoviteľmi odlievaných zvonov boli benediktíni. Asi od 13.storočia zvonolejárstvo prestávalo byť výsadou kláštorov. Výrobou zvonov sa začali zaoberať aj laici. Možno konštatovať, že na kostoloch sú iba odlievané zvony a plechové zmizli aj zo signalizačných zvoničiek, ba aj kostolných zvončekov. Výroba sa udomácnila i na Slovensku. Na Slovensku boli v rôznych mestách dielne na výrobu zvonov, napr. Bratislava (Kristelli), Košice (Gálovci, Ulrichovci), Spišská Nová Ves (Gábovci), Topolčany, Trnava (Kurbel), atď. V roku 1300 sa spomínajú dielne umeleckého kovolejárstva v Spišskej Novej Vsi. Rodina Gábovcov tu odlievala krstiteľnice, ale aj zvony. Jedna z najchýrnejších a najstarších zvonolejárskych dielni bola v Spišskej Novej Vsi, ktorú založili po tatárskom vpáde prisťahovalci z Jihlavy. Jeden z prvých zvonov uliatych v SNV dostal prepošský chrám sv. Martina v Sp. Kapitule. Dokladovať to možno v testamente z r.1273 spišského prepošta Muthmera. Dielne na odlievanie zvonov mali v 14. storočí Ulrichovci v Košiciach.
Zvonolejárstvo sa rozšírilo najmä v 14. a 15. storočí vďaka rodu Gaal (Gal, 1350 K.Gall). Majster Šalamun Gaal ulial zvony pre viaceré kostoly (Batizovce, Matejovce, Podolínec a pod.). V uvedenej rodine sa dielne a výroba dedila niekoľko generácií. Od Šalamuna prevzal výrobu a dielne syn Konrad a ten ulial zvony napr. pre Kláštorisko, Sp.Sobotu, Gánovce a v roku 1357 aj pre Vyšehrad. Ľudovít I. povýšil Konrada s bratmi Jánom a Mikulášom Galom do zemianského stavu. K.Gall zo Sp.N.Vsi vyhotovil pre kráľa Ľudovíta I. veľký zvon roku 1364. Majster Weygel (Weigl) sa priženil do rodu Gaal. Ten ulial zvon pre Švedlár roku 1390 a Strabské roku 1400. Po Weyglovi spravovali dielne od r.1440 vnukovia Mikuláša Vincent a Pavol Gaal. Táto firma odlievala zvony aj do zahraničia, napr. pre kostol v Krakowe v Poľsku.
V Topoľčanoch bola vynikajúca zvonolejárska dielňa v roku 1450. V Bratislave sa spomína zvonárska dielňa v r.1730, kedy dal uliať nové zvony pre Marianku (Mariathal) Imrich Esterházi majstrovi Ernestovi Kristellimu (Christelly). V Bratislave mal dielne v 18. storočí aj Beltoni a Föhn.
V 16. storočí boli dielne v Lecherovci, v 17. až v 19. storočí v Prešove, v B.Bystrici, Lučenci. V 18. storočí mal zvonolejárske dielne v Trnave A.Kurbel (viď obr.) a Fischerovci. Zliatinové zvony, vytvorené odlievaním, v čase ohrozenia krajiny museli obce odovzdať na vojenské účely ako potrebnú surovinu na výrobu zbraní, napr. strelné mažiare a delá.

Zvony na Požitavsku
Staré zvony v zvoniciach a kostoloch Požitavska sa nám nezachovali. Prečo? Opotrebované zvony sa použili ako surovina pre obnovené, resp. znovu odlievané zvony. Najviac zvonov sa ale stratilo zo zvoníc pred a počas 1.svetovej vojny. Po vypuknutí I.sv.vojny nariadila monarchia R-U z väčšej časti kostolov odobrať zvony, ale dokonca aj medené píšťali z orgánov a to pre vojenské účely. Mnohé historické zvony mali nevyčísliteľnú hodnotu. Veľa nových zvonov bolo znovu zakúpených od najbližších výrobcov zvonov v povojnovom období. Zvon sa odlieval podľa špeciálnej objednávky. Na krku zvona sa zobrazoval text aj obraz, podľa ktorého mal zvon pomenovanie, resp. zasvätenie. Reklamu výrobcov možno sledovať najmä v kalendároch SSV alebo reklamných listoch výrobcov (viď obr). Obyvatelia na Požitavsku dávali zhotovovať podľa svojich možností zvony. Záviselo, ako dopadli zbierky, alebo aký štedrý bol mecenáš. Tažko tu uviesť všetky zvony Požitavska. Spomeniem len niektoré:
V Žitavanoch sa spomína na základe cirkevnej vizitácie v roku 1559 nový krásny zvon.
V Jedľových Kostoľanoch sa podľa vizitácií v roku 1779 spomína zvon váhy 35 kg. V roku 1913 zakúpila farnosť Jedľové Kostoľany tri nové zvony, ktoré ale zakrátko odobrané a boli v 1.svet.vojne použité na vojenské účely. Po vojne v roku 1926 farnosť J. Kostoľany zakúpila nové zvony.
V Martine nad Žitavou boli osadené dva zvony v roku 1793 a mecenášom bol gróf Migazi. Aj tieto dva zvony boli odvezené počas 1.svet.vojny.
Do veže viešťanského kostola v roku 1790 umiestnili 3 zvony o váhe 14q, 7q a 50 kg. Zvony v kostole vo Vieske boli zhabané pre vojsko a preto si Viešťanci po vojne (r.1925) zakúpili nové zvony. Vo Vieske nad Žitavou boli 20. júla 1916 zobraté dva zvony /730 kg a 80 kg/ na vojenské účely a až 4.mája 1930 boli dovezené nové zvony /749kg sv.Peter a 200kg sv. Koloman/, ktoré boli zakúpené zo zbierok veriacich. V tomto období sa v obci Vieska spomína, že zvonárom a hrobárom bol Gašpar Kramár.
Dňa 20.6.1916 v Tesároch boli z veže kostola zhabané na vojenský účel tri zvony (387 kg, 83 kg a 30 kg). Zostal iba malý zvon. Po vojne veriaci zakúpili 4 zvony (596 kg, 325 kg, 144 kg a 79 kg).
V roku 1916 boli zhabané vojskom dva väčšie zvony vo Veľkých Vozokanoch. Po vojne, v roku 1927, boli uliate pre obec Veľké Vozokany dva nové zvony u bratov Fišerovcov v Trnave.
Aj novodobý vrábeľský zvon sa zapísal do histórie Požitavska tým, že pri osadzovaní do veže kostola na prelome 20. a 21.storočia spadol z veľkej výšky a napodiv zvon prežil pád bez väčšieho poškodenia.
Aj v Žitavciach sa na základe vizitácie spomínajú zvony. Jeden zvon bol na veži kostola postaveného v roku 1699 a dva zvony boli vo zvonici. V 1.svetovej vojne boli použité zvony na delá. V roku 1924 boli osadené nové zvony.
V Meleku je zvon nazvaný Najsvätejšia Trojica z roku 1922 a ten premiestnili do veže kostola z roku 1950.

Tradície
Na Požitavsku sa dodržovali sa aj viaceré tradície. Jednou z tradícií bolo zaväzovanie zvonov pred veľkonočnými sviatkami. Ešte aj v polovici 20.storočia sa vo veľkonočnom týždni zvony zaväzovali, aby sa nedalo zvoniť. Vo veľkonočnom období na Požitavsku namiesto pravidelného zvonenia chodili chlapci klepkať drevenými klepkáčikmi a chrapkať drevenými chrapkáčmi v sprievode po celej dedine. Zastavili sa pri určitých krížoch v obci a pred zavretými dverami kostola, kde sa spoločne modlili.

Záver
Hlas zvona vypovedá o veľkosti a honosnosti zvona. Na pravé poludnie počuť „hlasy zvonov“ do ďalekého okolia Požitavska. Už podľa hlasu zvona vedia obyvatelia zvon identifikovať. Podľa niektorých zvonov si môžu obyvatelia v súčasnosti nastaviť aj presný čas.

Literatúra:
wikipedia.org, www.fara.sk,
Kat.noviny 5/1971

Súvisiace články:

Tie požitavské zvony... (2. časť)

Tie požitavské zvony... (3. časť)