Tereziansky urbár v Machulinciach

naproti Slávnimu Panstvu a Pánom Oficierom žiadniho ponosu nimáme
Najvýznamnejšou hospodárskou reformou cisárovnej Márie Terezie (1740 – 1780) bol urbársky patent z roku 1767 – tereziansky urbár. Upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Chránil poddaného pred nadmerným zaťažením, určil maximálne poddanské povinnosti, čím zlepšil jeho sociálne postavenie a určil veľkosť poddanskej usadlosti. Slovenským poddaným znížil povinnosti voči zemepánov o viac ako polovicu.
Urbárom sa nazýva kniha do ktorej sa zapisoval súpis pôdy, držby vrchnosti a poddaných.
Urbáre obsahovali súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Pozemky neboli vo vlastníctve poddaných, vlastnilo ich panstvo. Poddaní ich dlhodobo užívali, a to bez právneho nároku na ne, ale so záväzkom plniť si urbárske povinnosti za ne voči majiteľovi. Táto pôda sa nazýva aj urbárska (rustikál). Panská pôda, ktorú obrábal zemepán vo vlastnej réžii sa nazýva dominikál.
Poznáme tri druhy urbárskeho majetku:
Urbárske usadlosti – pozostávali z intravilánu (dvor, záhrada a záhumnie – vo výmere 1 jutra -0,575 ha) a extravilánu. Extravilán tvorili pozemky – polia a lúky – výmera ktorých sa menila podľa bonity pôdy.
Želiarsky majetok – pozostával len z intravilánu, prípadne menšieho extravilánu, ktorý nedosahoval minimálnu mieru extravilánu (1/8 sessie – usadlosti).
Domkársky majetok – pozostával len z bytu a najnutnejších vedľajších stavenísk.

Podľa urbára jedna sedliacka usadlosť mala rozsah na 18 katastrálnych jutár poľa, 7 jutár lúk a 3/4 jutra intravilánu.
Ročné povinnosti poddaného na jednu usadlosť boli:
- peňažné : 1 zlatka za dom
- robotné : odpracovať 52 dní so záprahom alebo 104 dní bez záprahu,
- naturálne: (mohli sa vyplatiť aj v peniazoch)
10 % výnosu odovzdať cirkvi (cirkevný desiatok – dežma)
10 % výnosu odovzdať zemepánovi (zemepánsky deviatok)
2 sliepky, 2 kohúty, 12 vajec, holba masla,…

Príložitostné: dovoz úrody zemepánovi na vlastné náklady, výkup zemepána zo zajatia , peňažná alebo naturálna daň pri rodinných oslavách zemepána (sobáš, krstiny,...), a ďalšie.
Želiari (príslušník dedinskej chudoby, bíreš, domkár) museli na pánskom odpracovať 18 dní a podželiari (hoferi), ktorí nemajú ani dom, ani pôdu museli odpracovať 12 dní. Všetci poddaní museli ešte odslúžiť 3 dni na panskej poľovačke ….

Do roku 1774 zaviedli tereziánsky urbár vo všetkých slovenských stoliciach. Urbáre boli písané v jazyku ľudu, teda v slovenských oblastiach po slovensky. Bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek. Vydaniu urbára predchádzal predurbársky súpis majetku a zodpovedanie deviatich otázok dotazníka pre každú obec. Na otázky odpovedali obvykle richtár, jeho prísažní, prípadne ďalší vybraní poddaní. Týmto sa mal zistiť stav každej poddanskej obce. Súpis mal podať informácie o rozvrstvení poddanského obyvateľstva, ktoré sa delilo na večných poddaných – nevoľníkov a poddaných s právom voľného sťahovania, ďalej o výmere poddanskej pôdy využívanej sedliakmi alebo želiarmi, o kvalite pôdy (3 bonitné triedy), o opustenej pôde či usadlostiach.

Pansto v Topoľčiankach, ktorému Machulince patrili, vlastnila rodina Keglevich de Buzin od r. 1742. Prebrali ho v úbohom stave. Skoro polovica pôdy bola opustená a ležala uhorom. Túto pôdu začali pridelovať do nájmu (arendy) za stanovené poplatky a naturálie (taxa – poplatok), nazývali ich taxalisti, árendáši, kurálisti. Na zlepšenie hospodárenia priviedli do Topoľčianok zo svojích majetkov v Dalmácii ovocinárov, zeleninárov, vinohradníkov. Postavili nový pivovar, pílu, kostol …

Urbár obce Machulince žiaľ k dispozicii nemáme. Dozvedeli by sme sa veľa o životných podmienkach jej obyvateľov. Na plienenie, vraždenie Turkov, rabovanie povstaleckých a cisárskych vojsk a morové epidémie spomínali alebo o nich už len počuli. Máme vyhlásenie obce (vysvečšení) a úradny záznam o dodržiavaní a plnení urbáru:

My nize podepsany znamo čsinime Richtar Prisažny á vsseczka Obecz Machulinska že my Roku 1775 jak robotu vibavujen tak y davky vssecsky podle urizeny Urbarskiho Slavnimu Panstvy vyplacziame na čso sme i daly toto visvečseny že naproti S. Panství á P. Oficzirom žiadniho ponosu nimame Maholany 12 Xbry 1776.
Richtar Jano Ondrejmisska
Prisažny Jano Lukačs
Jano Ondrejkov
Mihal Tyekvičska

Urbárska regulácia upravovala poddanské pomery až do roku 1848, keď bolo poddanstvo zrušené. Až po zrušení poddanstva, poddaní ktorí predtým robotovali na panskom majetku, získali bezplatne pôdu, ktorú dovtedy užívali. Pôdu získali len urbariálni roľníci (urbárski gazdovia). Zemepáni boli odškodnení formou štátnych dlhopisov.

Zdroj:
Štátny archiv v Nitre
Štefan Čepček Topoľčianky, 1983