Tekovská stolica (9. časť)

Písomné pramene o činnosti a fungovaní politickej správy Tekovskej stolice obsahujú pomerne veľké množstvo materiálov zachytávajúcich široký záber aktivít. Okrem kongregačných protokolov sa tu nachádzajú aj písomnosti, ktoré napovedajú o činnosti stolice v rôznych oblastiach života. Z pohľadu daňových povinností, ako sú výber štátnej a stoličnej dane, tu nájdeme aj materiály týkajúce sa evidencie pri daňovej politike stolice, ako súpisy a výkazy pre jednotlivé obce, stoličné sumáre, súpisy obcí, želiarov a remeselníkov, robotné povinnosti, súpisy škôd spôsobených rozvodnením Hrona, požiarmi a inými živelnými pohromami.
Zaujímavým pramenným materiálom sú aj listiny o hromadných útekoch poddaných do iných stolíc, ale i do zahraničia, ktoré môžu byť vhodným materiálom pri výskume demografického vývoja v regióne Výpovednými z hľadiska demografie sú i poddanské listy, ktorých najväčšie percento je z obcí Bystričany, Topoľčianky, Oslany a pod. Spomedzi cirkevných a náboženských materiálov písomného charakteru, je rozsah pomerne bohatý, pretože obdobie 16. - 17. stor. bolo charakteristické viacerými stavovskými a náboženskými povstaniami. V dokumentoch teda nachádzame listiny o zaberaní kostolov evanjelikov katolíkmi a naopak, prestupy na iné náboženstvá podľa zásady „ Cuius regio, eius religio“, alebo nariadenia miestodržiteľskej rady v oblasti cirkevnej a náboženskej. Významným zdrojom informácií o cirkevnom živote v stolici sú záznamy kanonických vizitácií, i sťažnosti cirkevných predstaviteľov najmä Ostrihomského arcibiskupstva o zasahovaní stolice do privilegovaného postavenia cirkvi a jej hospodárskych záležitostí. Zastúpené sú i rôzne protesty a sťažnosti poddaných z dôvodov násilného vyberania cirkevných desiatkov súdom, exekúcie ,odpor poddaných voči ich odvádzaniu, ako aj žiadosti celých obcí o ich odpustenie. Z pohľadu vojenského a obranného sú výpovednými najmä nariadenia palatína župe o poskytnutie vojska, prípisy o stavovských povstaniach, ubezpečenia stolice o vernosti panovníkovi a pod.

Z obdobia protitureckých vojen sú zaujímavé i písomnosti o pohybe vojsk prechádzajúcich územím stolice, ich zásobovania, účasť poddaných v bojoch, rabovačky, lapačky a.i. Okrem toho sa stolica venuje v tomto období aj opevňovaniu hradov a kaštieľov, poskytujúcich vhodné zázemie pred tureckými vojskami, najmä v súvislosti s obranou banských miest. No nielen vonkajší nepriateľ spôsoboval stolici problémy. Domáci nepriateľ však nepostupoval až takými brachiálnymi prostriedkami ako Turci. Ako som už spomínal toto obdobie bolo charakteristické aj vnútropolitickým bojov v rámci kráľovstva a to nielen z pohľadu konfesijného, ale najmä stavovského odporu šľachty proti snahám panovníka o centralizovanie moci do vlastných rúk. Šľachta videla najväčšie ohrozenie hlavne v obmedzovaní starých práv a výsad v čom videla ohrozenie celého stavovského systému Uhorska. V snahe zabrániť takýmto tendenciám vznikajú najmä zásluhou bohatých šľachticov stavovské povstania. Títo sľubujú stoliciam a ich poddaným za ich podporu rôzne výhody a slobody najmä v oblasti daní, odvádzania desiatkov, robotných povinností a náboženskej slobody. Naproti tomu panovník vyžaduje od stolice potvrdenie a prehlásenie vernosti panovníkovi. Samotní vodcovia povstaní vyzývajú stolice na otvorený odpor proti panovníkovi a pod. Z tohto obdobia je významná listina, v ktorej vodca jedného z takýchto povstaní Gabriel Bethlen /1619 – 1629/ nariaďuje mestu Kremnica odovzdať mlyn Petra Pázmányho pre potreby mestských škôl, z roku 1620. Okrem vojenských, daňových a cirkevných záležitostí dôležitých aj v rámci celého kráľovstva sa stolice zaoberali aj záležitosťami regionálneho významu. Medzi ich povinnosti patrila i starostlivosť o školstvo a kultúru, zdravotníctvo, zásobovanie, stíhanie zločincom a vojenských zbehov, ako i cenová politika, záležitosti cechov a pod.

V stoličnej agende nachádzame aj materiály, ktoré upravujú postavenie sluhov, služobné poriadky, súpisy remeselníkov, ale i písomnosti týkajúce sa stoličnej pokladnice a pod. Medzi privilégiá resp. práva, ktoré boli obciam a mestám udeľované patrilo aj právo konania výročných trhov – jarmokov. Tie sa v Tekovskej stolici, nakoľko mala prevažne poľnohospodársky charakter konali pomerne často a na viacerých miestach .Topoľčiankam boli výročné trhy na žiadosť Ladislava Rákocziho majiteľa topoľčianskeho panstva povolené v roku 1679 cisárom Leopoldom I. a to na deň Troch kráľov /6.januára/, deň svätého Jána Krstiteľa /24. júna/ a deň svätej .Kataríny /25. novembra/. Trhy a jarmoky sa konali aj v Kremnici, významné dobytčie trhy sa konali najmä v Leviciach, Svätom Kríži a obilné trhy v Leviciach. Okrem toho významnými trhovými miestami najmä v 17. stor. bola Nová Baňa, Hronský Beňadik, Oslany, Zlaté Moravce a Vráble. Najmä trhy v Hronskom Beňadiku boli dôležité z toho dôvodu, že ich trhová sféra zasahovala do najúrodnejších oblastí Tekova a mali tak významnú úlohu pri zásobovaní banských miest. Topoľčianky, ako stoličné centrum v roku 1659 vykazovalo štyroch hrnčiarov, dvoch čižmárov, jedného kováča, jedného sitára, kožušníka, dvoch halenárov a viacerých súkenníkov.