Tekovská stolica (6. časť) Vojenské a obranné záležitosti Tekovskej stolice

Právomoci stoličnej správy zahŕňali okrem civilných záležitostí aj agendu, ktorá sa dotýkala vojenských a najmä obranných činností a povinností. V pohnutých časoch protitureckých vojen a stavovských povstaní bola práva takáto činnosť prvoradá hlavne v zabezpečení obrany banských miest pred Turkami. Okrem toho stolica zabezpečovala i zásobovanie vojsk a jeho plynulý prechod cez jej územie najmä v prípade keď panovník požiadal o pomoc nemecké vojsko, ktoré prechádzalo aj územím Tekovskej stolice.

S tým úzko súvisela aj starostlivosť o výstavbu a údržbu mostov , ciest a pod. Stolica bola aj pravidelne informovaná o pohyboch tureckých vojsk, ako aj o opevňovacích prácach pri budovaní a opravách hradov a protitureckých opevnení. Podľa nariadenia panovníka patrilo do stoličnej vojenskej agendy aj vykonávanie insurekcie proti povstalcom v prípade protihabsburských povstaní. Prostredníctvom prípisov panovníka a palatína bola stolica pravidelne informovaná aj o zmenách na významných vojenských funkciách, ako veliteľov kapitanátov, jednotlivých kapitánov hradov, či kráľovských miest a pod.

Zo strany Turkov zas dostávala župa listy od veliteľov tureckých vojsk ako i tureckého sultána, v ktorých vyzýva obyvateľov, aby sa podrobili tureckej moci a plnili si daňové a odvodové povinnosti voči Turkom pod hrozbou zabitia, či odvlečenia do zajatia. Inokedy zas prichádzajú listy v ktorých Turci ubezpečujú obyvateľov, že si môžu spokojne obrobiť svoje polia a vinice bez strachu. Keďže pomerne často dochádzalo k tomu, že Turci počas bojov, alebo rabovania územia odvliekli do zajatia množstvo ľudí, neraz sa stávalo, že medzi nimi boli i predstavitelia zemanov a šľachticov. Tí sa v takýchto prípadoch obracali na svojich príbuzných, ale i na stolicu, aby im táto poskytla finančnú podporu na zaplatenie výkupného zo zajatia. Zo zachovaných písomných prameňov Tekovskej stolice v rámci vojenských záležitostí po roku 1602 je ako najstarší dokument vedený list Štefana Kollonicha o požadovaní od území obsadených Turkami v Budíne a návrh, aby stolica neodvádzala daň od domov. Nachádza sa tu i sťažnosť Tekovskej stolice na vojská prechádzajúce jej územím za Dunaj , ako i výzva Kráľa Mateja II. k šľachtickej insurekcii, z roku 1610, ktorej kapitánom bol menovaný Žigmund Forgách, neskorší uhorský palatín. Panovník samozrejme podporuje aktivity šľachty, ako aj stolíc vo veciach insurekcie a preto vydáva v roku 1611 kráľovský mandát o poskytovaní podpory insurgentom Tekovskej stolice. Zároveň však žiada stoličných predstaviteľov, aby stolica do insurekcie neposielala mladistvých, ale namiesto nich posielala peniaze. Zároveň palatín prikazuje stolici, aby podľa svojich vojenských povinností postavila na boj proti Turkom vojsko a to v počte 200 jazdcov a 200 pešiakov. Stolica na podporu obrannej línie proti postupu Turkov do oblasti banských miest poskytla bezplatne práce na opevňovaní hradu Novohrad v Novohradskej stolici.

V roku 1612 povoláva cisár Matej II. na pomoc Uhorsku aj nemecké vojská, o čom svedčí aj listina, v ktorej toto svoje rozhodnutie oznamuje Tekovskej stolici. Keďže sa niektoré zabraté obce pod tureckou okupáciou dobrovoľne dávajú na ochranu Turkom v úmysle zachrániť sa od neustáleho drancovania a vraždenia, vydáva palatín zákaz obciam dávať sa Turkom pod ochranu. Tak tomu bolo v obci Málaš, proti ktorej nariadil palatín zakročiť v súvislosti s jej žiadosťou k Turkom o rozhodnutie tureckej vrchnosti v chotárnom spore. O pomeroch na tureckej strane informujú aj listy Jána Verebeliho a baróna Petra Koháryho, majiteľa panstiev Čabraď a Sitno tekovskému županovi.

O úmysloch Turkov vystavať pri Bíni opevnený tábor informuje Tekovskú stolicu cisársky poľný maršál slobodný pán Rudolf von Tiefenbach a kráľovský príkaz v tejto veci im zabrániť. Stolica dostáva v roku 1615 upozornenie od palatína o nepravdivosti správy o porážke vojska vyslanom do Sedmohradska proti Turkom.

V tomto období je však už Uhorsko i vo víre stavovských povstaní Bocskaya /1604-1606/.a Bethlena /1619-1626/. Tieto povstania zasiahli aj do života Tekovskej stolice. Na jar v roku 1605 začína svoje pôsobenie orientovať na banské mestá Kremnicu a Banskú Bystricu, ktorú, keď sa postavila na odpor vypálil a vydrancoval. Tekovská stolica preto s obavy pred podobným osudom posiela k Bocskayovi deputáciu a na tento účel nariaďuje špeciálnu portálnu daň 25 denárov na jej úhrady. V rokoch povstania Gabriela Bethlena v roku1620 dostáva stolica správu o zabraní kostola v Leviciach evanjelikmi, ale i žiadosti nekatolíckych stavov rakúskych a moravských k stavom uhorským, o podporu v náboženských otázkach nekatolíkov. V tom istom roku žiada Gabriel Bethlen Tekovskú stolicu o insurekciu a daňové povinnosti. Z roku 1654 pochádza žiadosť reformovanej náboženskej obce v obci Beša o poskytnutie finančnej podpory na výstavbu kostola. V niektorých prípadoch stolica, resp. palatín vypísal na hlavu rebelujúcich povstalcov odmenu. Tak sa dozvedáme, že v roku 1677 bola na hlavu Vesselényiho vypísaná odmena 2000 zlatých a podobne to bolo i pri menách Petróczyho, Szuhayiho, Madarásza, Kendeho, Szepesiho a Harsányiho po 1500 zlatých. V rámci agendy Tekovskej stolice sa v archívnych prameňov nachádzajú i rôzne správy a informácie o pohyboch povstaleckých /rebelantských/ vojsk , o patentoch vydávaných Imrichom Tökölym a Michalom Telekym, ako i správy o príchode 5000 jazdcom povolaným na boj s povstalcami a Turkami. /pokračovanie nabudúce/